február – marec 2024
Hala služieb, Hlavná 10
Pri príležitosti 160. výročia narodenia Ľudovíta Čordáka, jedného z najvýznamnejších východoslovenských plenéristov z prelomu 19. a 20. storočia, sme v hale služieb pripravili komornú výstavu venovanú jeho životu a tvorbe, ktorej súčasťou sú farebné reprodukcie diel.

Pred 160 rokmi, 8. februára 1864, sa v Košiciach narodil jeden z najvýznamnejších východoslovenských plenéristov z prelomu 19. a 20. storočia Ľudovít Čordák (Lajos Csordák). Pochádzal z poľsko-ukrajinskej rodiny krajčíra, mal troch súrodencov, no dvaja bratia zomreli krátko po narodení. V rodnom meste navštevoval Ľudovít základnú školu aj reálne gymnázium (1874 – 1881). Jeho nadanie a inklinovanie k umeniu sa prejavilo už v skorom veku, na gymnáziu maľoval pod vedením košického maliara Vojtecha Klimkoviča. Skromné pomery prinútili rodinu za zárobkom cestovať, jeho výtvarné vzdelanie pokračovalo v Budapešti na Škole pre vzdelávanie profesorov kreslenia, ako 19 ročný absolvoval študijný pobyt v Mníchove. Svoje diela sa snažil predávať prostredníctvom košického kníhkupca Adolfa Mauera, obrazy mu do Košíc zasielal. Zásadným pre jeho kariéru bolo štúdium v Prahe v rokoch 1889 – 1895 na Akadémii výtvarných umení pod vedením Júliusa Mařáka. Ľudovít Čordák je náš jediný významný žiak školy českého krajinkára, spolu s výtvarníkmi Engelmüllerom, Panuškom, Lebedom, Minaříkom, Dvořákom a Kavánom patril k starším odchovancom jeho krajinárskej školy.

Čordák v Mařákovi našiel nie len mentora, ale i priateľa a inšpirátora. Mařák bol verný viedenskému náladovému romantizmu, obľuboval melancholické obrazy lesných zákutí, svetlo bolo počas jeho celej tvorby prostriedkom vyjadrenia nálady. V Prahe sa Čordákovi podarilo po prvýkrát vystavovať svoje prvé profesionálne diela. Svoje štúdium zakončil olejomaľbou s názvom Skaly Zádielskej doliny (1895), v tomto roku sa stal aj členom Spolku výtvarných umelcov Mánes v Prahe. O rok neskôr bol jeho obraz Zádiel - Skaly oficiálne prezentovaný na výstave v Budapešti. Po absolvovaní štúdia sa vrátil do rodného kraja. Žil v blízkosti Košíc, najprv v obci Turňa nad Bodvou, neskôr sa presťahoval do Slanca pri Košiciach a napokon sa v roku 1907 natrvalo usadil v Košiciach. V tomto roku sa stal zakladajúcim členom Nemzeti salónu v Budapešti.

S blízkym priateľom, maliarom Elemírom Halász-Hradilom, si Čordák spoločne otvoril v roku 1909 ateliér v rotunde na Zbrojničnej ulici. Zaviazali sa, že priestor bude využívaný aj ako umelecká škola. Historická budova dodnes slúži mladým umelcom, prebieha tu výučba kresby a výstavy študentov Školy umeleckého priemyslu v Košiciach. Pôvodne bola budova postavená v 15. storočí ako suchý mlyn, ktorý roztáčala konská sila. V roku 1970 bola na fasádu rotundy umiestnená bronzová tabuľa s bustami oboch výtvarníkov, ktorá ma pripomínať ich pôsobenie, vyhotovil ju akademický sochár Vojtech Löffler.

Koniec prvej svetovej vojny priniesol so sebou uvoľnenie aj v podobe rozmanitosti umeleckých smerov, zberatelia umenia prestávali mať o Čordákove diela záujem a jeho obrazy sa takmer úplne prestali predávať. Moderna v umení naštrbila aj dlhoročné priateľstvo, Čordákov vzťah s Hradilom bol po mnohých nedorozumeniach v troskách. Čordák napriek všetkému svoj štýl nezmenil a pokračoval ďalej vo svojej tvorbe. Ľudovít Čordák poznal nedostatok, časť života prežil v chudobe, uznania sa dočkal v neskoršom veku, najprv v rámci výstavy Mařák a jeho žáci v roku 1929, ktorou sa zapísal do českého kultúrneho povedomia. Pri príležitosti jeho 70. narodením zorganizoval prvý riaditeľ Východoslovenského múzea Jozef Polák samostatnú výstavu Ľudovíta Čordáka, umelec o tri roky 28. júna 1937 zomrel, jeho posledné miesto odpočinku sa nachádza na Verejnom cintoríne v Košiciach. Na jeho pamiatku bola pomenovaná ulica Čordákova v mestskej časti Sídliska KVP v Košiciach.