... „Radosť mám zo všetkého, čo je krásne, nech je to prvá kvetinka z jari v záhrade, alebo akákoľvek novoobjavená maličkosť, ktorá osvetlí dosiaľ neznáme súvislosti. Ale teším sa aj z úspechov svojich žiakov... Vážim si každú i zdanlivo drobnú prácu človeka, cením si aj tvorbu malých majstrov, ctím si prácu každého z nich, nemali by sme nechať nepovšimnuté žiadne tvorivé úsilie.“ (M. Potemrová v rozhlase, 1983).

Tridsať rokov (1956 – 1986) pôsobila Mária Potemrová ako pedagogička, profesorka dejín hudby a hudobnej estetiky na Konzervatóriu v Košiciach. Vyučovala aj dejiny a literatúru klavíra, predmet povinný klavír, kultúrne dejiny a viedla historicko-estetický seminár. Snažila sa o prepojenie teórie s praxou. Svojim žiakom sprostredkovala stretnutia s hudobným umením spoločnými návštevami koncertných siení v Košiciach, ale aj vo vzdialenejších lokalitách. V Štátnej vedeckej knižnici sa konali nedeľné stretnutia pri počúvaní vzácnych gramofónových nahrávok. V škole stála za projektom Hudobný život východného Slovenska v období budovania socializmu (1963 – 1973). Sedemzväzkový cyklus obsahoval stredoškolské odborné práce.

„Všetkým svojim žiakom vštepovala lásku a úctu k tvorbe majstrov, jej najvyšším ideálom boli slová Ludwiga van Beethovena: ,,Hudba je viac, ako všetka múdrosť a filozofia!“. Každý žiak konzervatória musel poznať spamäti slová Schillerovej Ódy na radosť, Beethovenova IX. symfónia pravidelne zaznievala na prvých hodinách dejín hudby. Žiakov nabádala k návšteve a analytickému vnímaniu verejných koncertov, divadelných predstavení, vnímaniu potrieb hudobného života vo svojom okolí, na dedinách, malých mestečkách, hudobných školách. Ale ukazovala im aj hudobnú kultúru vo svete, cestovala so žiakmi na hudobné festivaly do Prahy, Varšavy, Brna, Bratislavy, na predstavenie Bergovho Wozzecka do Budapešti.“ Lýdia Urbančíková

PhDr. Lýdia Urbančíková (1942)

muzikologička, dramaturgička, hudobná kritička, hudobná historička a publicistika. členka Slovenského centra Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (SC AICT). Hudobná redaktorka Československého, resp. Slovenského rozhlasu v Košiciach (1971 – 2003). Externá dramaturgička v Opere Štátneho divadla Košice a Opere Slovenského národného divadla v Bratislave. Autorka troch monografií o osobnostiach hudobného života Košíc. Tajomníčka Regionálneho združenia Slovenskej hudobnej únie v Košiciach (1990 – 1994). Ocenená ďakovnými listami Ministra kultúry Slovenskej republiky (2007, 2012); Plaketou primátora mesta Košice (2013)za zanietené mapovanie hudobného života v Košiciach a výrazný prínos v oblasti hudobnej publicistiky, muzikológie a rozhlasového hudobného vysielania (2013).

PhDr. Dita Marenčinová (1943)

pedagogička na najprv ĽŠU Sverdlovova ulici (dnes Mäsiarska) v Košiciach (1965 – 1976), potom na Konzervatóriu v Košiciach (1977 – 2012) a na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach (2012 – 2015). Publikuje v odborných časopisoch, zborníkoch, denníkoch i na portáli Opera Slovakia. Zameriava sa operné a hudobno-zábavné divadlo, zmapovala a zhodnotila hudobnodramatickú produkciu Opery Štátneho divadla v Košiciach a Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Autorka viac ako 60 hesiel pre dvojzväzkovú Encyklopédiu dramatických umení (Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1989, 1990) a rozhlasových relácií. Členka viacerých odborných spolkov a zväzov.

Stanislav Bachleda (1943)

muzikológ, hudobný kritik a publicista. Redaktor rozhlasu (1967 – 1968), denníka Smena (1968 – 1975), pracovník Mestského domu kultúry a osvety v Bratislave (1975 – 1981), tajomník Zväzu slovenských skladateľov (od 1981) a 1990 Slovenskej hudobnej únie (1990), redaktor denníka Národná obroda (1992 – 1996). Majiteľ agentúry ABA. Organizátor kultúrnych podujatí (od r. 1976 Bratislavské kultúrne leto v Bratislave). Publikuje v oblasti populárnej, džezovej i vážnej hudby aj na portáli opera Slovakia.

Štefan Potaš (1943 – 1994)

hudobný redaktor, dramaturg, režisér, scenárista STV Košice. Autor monografie „Hudba v kultúre európskeho stredoveku“ V Slovenskej televízii Košice režijne pripravil dokument o hudobnom skladateľovi Bélovi Kélerovi pod názvom „Zabudnutý rodák“.

Viera Režuchová (1945 – 1993)

redaktorka Hudobného vysielania Československého rozhlasu. Absolventka Hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venovala sa takmer všetkým formátom rozhlasovej hudobnej publicistiky a autorskej tvorby.

PhDr. Igor Podracký (1946 – 2013)

hudobný kritik, redaktor, muzikológ. Redaktor hudobného vysielania Československého rozhlasu v Bratislave v redakcii pre symfonickú, komornú a vokálnu hudbu (1970 – 1990). Autor rozhlasových cyklov hudby 20. storočia, zaslúžil sa o nahrávanie tvorby slovenských skladateľov. Od 90-tych rokov 20. storočia pôsobil v Košiciach. Publikačne činný v denníkoch i odborných časopisoch Hudobný život, Literárny týždenník. Autor recenzií, kritík, esejí. V spoluautorstve s J. Bukovinskou vydali monografiu Košické kvarteto (2003), venoval sa tvorbe a životu skladateľa Jozefa Podprockého v publikácii Moderný tradicionalista (1994). Zaoberal sa hodnotením tvorby Jozefa Grešáka a Norberta Bodnára. „V písaní a vyjadrovaní sa vlastnil nezameniteľnú, podmanivú štylizáciu. Svedčí o tom celý rad esejí z 90. rokov, v ktorých okrem hudobnej tematiky rozoberal a vyjadroval sa k rôznorodým témam. Popretkával ich vlastnými filozofickými úvahami, čerpajúc z umenia a názorov ľudí zo sveta filozofického, literárneho či výtvarného. ...“ (D. Marenčinová). Nositeľ Ceny Jozefa Kresánka za vynikajúce výkony v oblasti muzikológie, esejistiky a teórie hudby (1994).

PhDr. Silvia Mária Fecsková

muzikologička, publicistka, hudobná dramaturgička a pedagogička. Spoločne s I. Medňanskou editorka monografie o skladateľovi J. Grešákovi, prispievateľka časopisu o duchovnej hudbe Adoramus Te (štúdia o O. Hemerkovi). Propagátorka hudobnej kultúry a dedičstva Bardejova, východoslovenských skladateľov v regionálnej tlači a odborných časopisoch. (Hudobný život) a zborníkoch. Recenzie uverejňuje aj na portáli KlasikaPlus.cz. Účastníčka domácich vedeckých konferencií (o duchovnej liturgickej hudbe) a kurátorka veľkého počtu výstav o osobnostiach hudobných dejín predovšetkým so vzťahom k východnému Slovensku. Nositeľka Ceny primátora mesta Bardejov za svoje propagačné a publikačné aktivity v oblasti hudobného umenia mesta (2018).

PhDr. Agáta Schindlerová (Vlasta Lorberová) (1947)

muzikologička, publicistka. Redaktorka časopisu Slovenská hudba. Venuje sa výskumu života, osudov a tvorby prenasledovaných hudobníkov v období rokov 1933 – 1945. Výsledky jej výskumu boli použité ako podklad k filmu V tichu (In Silence). Publikačne činná v časopisoch Slovenská hudba, Hudobný život, Nové slovo. Autorka monografie Maličká slzička (2016) o osudoch hudobníkov v období nacizmu. Žije v Nemecku.

Melánia Puškášová (1949)

muzikologička, publicistka a hudobná dramaturgička v Čs. televízii v Bratislave (1975 – 1980) a Slovenskom rozhlase (od 1991). Hudobná redaktorka a dramaturgička hudobných relácií v Čs. televízii v Bratislave (1975 – 1980). Odborná pracovníčka hudobného oddelenia na Ústave pre informácie a riadenie kultúry, neskôr na Ústave umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie (1980 – 1990). Hudobná redaktorka a dramaturgička v Slovenskom rozhlase (od 1991). Publikačne činná v časopise Hudobný život, v revue Slovenská hudba. Spoluautorka niekoľkých publikácií (100 slovenských skladateľov, Slovník koncertného umenia).

PhDr. Jana Lengová, CSc. (1952)

muzikologička, vedecká pracovníčka. Redaktorka (aj šéfredaktorka) časopisu Hudobný život. Pracovníčka Ústavu hudobnej vedy SAV (od 1990), vysokoškolská pedagogička (1988 – 1989, 2000 – 2001). Vo vedecko-výskumnej práci sa špecializuje na historickú hudobnú vedu, dejiny hudby 19. storočia na Slovensku v európskom kontexte, osobnosť a tvorbu Jána Levoslava Bellu. Pedagogicky pôsobila na Vysokej škole múzických umení (1988 – 1989, 2000 – 2001). Zodpovedná riešiteľka viacerých vedeckých projektov a grantov. Autorka veľkého počtu vedeckých štúdií publikovaných doma i v zahraničí. Vedúca redaktorka edičného radu Bibliotheca Musicae Neosoliensis. Predsedníčka nadácie J. L. Bellu v Banskej Bystrici. Členka medzinárodných odborných spoločností. Nositeľka Ceny Jozefa Kresánka za mimoriadny prínos k výskumu hudby 19. storočia na Slovensku s osobitným zreteľom na dielo J. L. Bellu (1999) a Pamätnej plakety mesta Liptovský Mikuláš pri príležitosti 160. výročia narodenia J. L. Bellu.

PhDr. Mária Glocková, PhD. (1952)

dramaturgička, publicistka, vysokoškolská pedagogička. Dramaturgička opery Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici. Prekladateľka operných libriet. Pedagogicky pôsobí na Katedre hudobno-teoretických a akademických predmetov Fakulte múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici vo funkcii vedúcej katedry. Autorka viacerých monografií (o živote a umeleckej dráhe Evy Blahovej, o divadle Štúdium tanca), viacerých odborných štúdií, editorka zborníkov.

PhDr. Júlia Bukovinská (1956)

muzikologička, pedagogička na Konzervatóriu v Košiciach a vysokoškolská pedagogička na univerzite v Prešove. Odborná asistentka na Katedre hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika (dnes Prešovská univerzita) (1982 – 1990). Pedagogička na Konzervatóriu v Košiciach (od 1991). Spoluzakladateľka a správkyňa Hudobnej spoločnosti Hemerkovcov. Zakladateľka edície Kapitoly z dejín hudobnej kultúry v Košiciach, organizátorka muzikologických konferencií v Košiciach.

Peter Breiner (1957)

klavírny virtuóz, skladateľ, aranžér, dirigent a spisovateľ. Hudobný režisér v Československom rozhlase v Bratislave (1978 – 1980), vo vydavateľstve OPUS (1981 – 1985), hráč na klávesové nástroje v Orchestri G. Broma (1985 – 1987), spolupracoval s televíziou a rozhlasom pri tvorbe hudobných relácií. Žil v Kanade (od 1992), potom v New Yorku (od 2007) a Londýne (od 2020).