M. Potemra sa dostal k histórii cez bibliografiu. Pripravil niekoľko rozsiahlych bibliografických prehľadov k tematickým zväzkom Politický život na Slovensku do r. 1918, Školstvo na Slovensku do r. 1918, Hospodársky život na Slovensku, ktoré boli pripravené ako podkladový text k Dejinám Slovenska za dané obdobie, ktoré sa pripravovali v Historickom ústave SAV. Tieto diela sa stali dokladom toho, že vedúci pracovníci HÚ SAV uznali kvalitu práce košického pracoviska, ktoré sa takýmto spôsobom mohlo podieľať na riešení ich výskumných úloh. Na základe týchto prehľadov spracoval Dr. Potemra desiatky referátov a štúdií, ktoré boli publikované v odborných historických a právnických časopisoch. Štúdiu Politické dejiny Slovenska v r. 1901 – 1918 na takmer 280 stranách odovzdal HÚ SAV v podobe definitívneho textu pre Dejiny Slovenska III. Pracoval na nej v r. 1976 – 1980.

Ďalšie historické štúdie zostavil M. Potemra na základe bibliografického prehľadu k samostatnému zväzku Slovenská historiografia v rokoch 1901 – 1918. Táto tematika sa mala stať súčasťou IX. zväzku Vlastiveda z rozpisového radu Články zo slovenských novín časopisov 1901 – 1908.

Od r. 1980 M. Potemra pripravoval podkladový materiál do III. dielu Dejín Slovenska pre Historický ústav SAV s názvom Osvetová práca na Slovensku v r. 1901 – 1914. Takto získaný materiál doplnený na podklade záznamov z redakcie kartotéky rozpisu článkov a rozšírený o časový úsek do roku 1918 umožnilo aj zostavenie tematickej bibliografie Kultúrna a osvetová práca na Slovensku v rokoch 1901 – 1918.

Pri hodnotení spolupráce Historického ústavu SAV v Bratislave s pracoviskom retrospektívnej bibliografie Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach v tomto období sú zaznamenané výstižné vyjadrenia z hodnotenia v r. 1980: „Vaše pracovisko patrilo medzi tie participujúce pracoviská na hlavnej úlohe ŠPZV, koordinovanej Historickým ústavom SAV, ktoré si svoje povinnosti po kvalitatívnej i kvantitatívnej stránke najlepšie plnili...“

Verbum - časopis duchovnej aristokracie

"Staré latinské úslovie hovorí: Habent sua fata libelli! – Všetko totiž, čo sa napíše a čo sa vytlačí, má svojej osudy. – Jeden takýto osud chceme tu sledovať aj my. Je to osud časopisu, ktorého „prehreškom“ – unamunovsky povedané – stalo sa 20. storočie; že prišiel na svet v tomto storočí! V storočí to malých a nízkych časových noriem, aj nízkych spôsobov! Dávne storočia sa totiž rady snúbili s tisícročiami. Aj staré ríše poznali trvania na tisíc rokov. – A to už bolo meradlo! To už bolo niečo posvätné. Storočie dvadsiate si však za svoje meradlo určilo približne iba dvadsať rokov. Ale ani táto norma nevydržala dlho. Často sa porušovala a časová ihla sa neraz tak roztancovala, že nedajbože ju zastaviť. A len nebesá vedia, kedy sa zastaví a či sa zastaví. ... Dnes treba pokladať za dar, že tu ešte ostala možnosť siahnuť dozadu, siahnuť nielen po živých svedkoch, ale i po živých hodnotách. – Aká milosť a výhoda, že jesto na čo nadviazať, a že ešte aj má kto na toto nadviazať. Lebo na pojem Verbumu sa treba dívať ako na spoločenskú kategóriu, kategóriu generácií. Formou tejto kategórie sú hranice dvoch pokolení, mladých a starých, obsahom sú plody ducha. Ako len túžobne čakáme na ne!" ...

(HANUS, Ladislav. Verbum sa vracia. In: Verbum. Roč. 3, č. 1, 1992, s. 3)

Myšlienka obnovenia Verbumu mala to šťastie, že jej nositelia z rokov 1948 ešte žili ako viac-menej schopní osemdesiatnici a považovali za svoju povinnosť obnoviť vydavateľstvo i časopis Verbum. Okrem spišského kňaza Janka Magu bol v pozadí obnovy Verbumu pracovník Matice slovenskej a bývalý šéfredaktor Katolíckych novín Juraj Chovan. Požiadal o pomoc Spolok sv. Vojtecha a keď sa k nemu pridalo aj jezuitské vydavateľstvo Dobrá kniha, Verbum mohlo vydať svoje prvé číslo v apríli 1992. Šéfredaktormi boli postupne Juraj Chovan, Michal Potemra, Blažej Krasnovský, Jozef Leščinský a Pavol Hrabovecký. P. Hrabovecký vyjadril plán rozvoja časopisu Verbum slovami Ladislava Hanusa takto: „Verbum chce spájať ľudí, ktorí túžia rozvíjať sa, aby tak mohli odpovedať na svoje otázky, ale aj na otázky druhých, ktorí sa nemajú koho opýtať.“ Prvé číslo obnoveného Verbumu vyšlo v spolupráci s Pamätníkom slovenskej literatúry pri Matici slovenskej v Martine. Časopis si zachoval svoju typografickú úpravu a koncepciu, akú mal pri jeho násilnom zastavení v roku 1948.

Spomienka bibliografa, bývalého riaditeľa Národného bibliografického ústavu Slovenskej národnej knižnice v Martine doc. Dr. Miloša Kovačku, PhD. na M. Potemru:

„Zapamätal som si ten deň, V mojej „svetlej“ pamäti polojasný. Bol nevšedný. Po malej exkurzii sa nám totiž za domácich bibliografov prihovoril vtedy ešte mladistvý a energický Dr. Michal Potemra. Nebol to v pravom zmysle apologetický prehovor „pro bibliografia“, aké poznáme z Potemrových teoretických štúdií, či prehľadov, bolo to niečo iné. Nazval by som to prísne formulovanou „hovorenou metodikou“. Dr. Michal Potemra stál nad škatuľou „martinských“ retrospektívnych bibliografických záznamov, ktoré sme v rámci kooperácie zasielali ako archívne, poistné duplikáty do Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, a to pre prípad, ak by sa s nimi v Martine stalo niečo nepredvídateľné. Mohol to byť nielen nečakaný požiar, ale i katastrofálna udalosť na Liptovskej Mare: nesídlili sme ešte na Hostihore, vody by v takomto prípade zaliali budovu Matice slovenskej v Martine na Mudroňovej ulici. Potemrov prehovor nemôžem ani po desaťročiach nazvať inak: pripadal mi ako riava otvorenej, a preto miestami aj zdrvujúcej kritiky na nesprávne spracované martinské bibliografické záznamy, nielen na formálne pochybenia i na formality, prešľapy voči MDT, chyby v názvoch a podnázvoch, v bibliografickej interpunkcii alebo syntaxi. Kriticky reagoval na naše obsahové riešenia, na chyby v charakteristikách osobností, napríklad zaraďovaní príslušnosti autora do národných literatúr, regiónov a lokalít, subjektov a prívlastkov etc. A vrcholom, priamo „zhromaždiskom“ chybovosti boli naše anotácie, ich povrchnosť či ambivalencia.
V ten nevšedný deň som sa však mnohé o bibliografii naučil a naučené prevzal do svojej koncepcie bibliografie. ...“

Prácou naplnený život Michala Potemru sa ukončil 27. júna 2002 v Košiciach. Pochovaný je spoločne so svojou manželkou na miestnom verejnom cintoríne.