Knižničný fond Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach obsahuje aj rozsiahlu zbierku vyše 90 000 historických dokumentov vydaných v 15. až 20. storočí. Počiatky historického fondu siahajú do 17. storočia, kedy na území terajšieho Slovenska existovali dve univerzity – v Trnave (1635) a v Košiciach (1657). V obidvoch mestách práve vďaka univerzitnému vzdelávaniu, pod vedením členov Spoločnosti Ježišovej, vzrastala aj potreba kníh a knižnica bola dôležitou súčasťou každej jezuitskej školy. Krátky historický exkurz vymedzuje dôležité medzníky, ktoré mali zásadný vplyv aj na obsahové zloženie zbierky. Roky 1657 – 1773 boli obdobím knižnice Košickej univerzity, ktorá bola určená a prístupná iba jej členom. Veľkosť knižničného fondu je známa až okolo roku 1682 – v rozpätí 1 000 – 2 000 zväzkov. Činnosť Spoločnosti Ježišovej bola prerušená v roku 1773 a následné spisovanie ich majetkov je v súčasnosti dôležitým oporným bodom vo výskume dejín cirkevných knižníc. V tomto období vzniká aj katalóg, podľa ktorého mala zbierka 4 113 zväzkov. Posledné dve desaťročia 18. storočia neboli pre knižnicu priaznivé, pretože nemala stále miesto, no na druhej strane sa fond rozrástol o knihy z iných zrušených kláštorov.

Po zrušení univerzity v roku 1773 a vzniku Kráľovskej akadémie s filozofickou a právnickou fakultou, ktorá spadala pod jedinú uhorskú univerzitu v Budíne, aj knižnica mení svoj názov na knižnicu Kráľovskej akadémie. Jej fond predstavoval už okolo 9 000 zväzkov. Mení sa obsahové zloženie fondu, ktoré úzko súvisí s vyučovacími predmetmi a silnie zastúpenie neteologickej literatúry. V rokoch 1849 – 1850 dochádza k zlúčeniu filozofickej fakulty s gymnáziom a z právnickej fakulty sa stáva Právnická akadémia v Košiciach (ďalej len PA).

Akadémií pripadla v roku 1855 tiež knižnica a dovtedy jezuitské a univerzitné knihy sa stávajú súčasťou knižnice PA. Tento stav pretrval až do zániku akadémie v roku 1922 a názov zbierky sa už ďalej nemenil. Z tejto dejinnej epochy knižnice je dôležité poznamenať, že v štatúte knižnice PA z roku 1860 bolo uvedené, že knižnica mala byť sprístupnená vzdelaným vrstvám. V tom období bol fond nanovo usporiadaný a osignovaný tak, ako ho poznáme v súčasnosti. Jediný vytlačený katalóg knižnice z roku 1914 eviduje 30 208 zväzkov dokumentov. V čase zániku PA predstavoval fond knižnice 33 366 zväzkov. Po zrušení adakémie sa do fondu dostalo veľa beletristickej literatúry a diel vydaných po uvedenom roku, čo skresľuje celkové zloženie historickej knižnice, fond narástol na 66 994 zväzkov.

Vedecká knižnica začala preberať historickú zbierku knižnice PA do svojej správy koncom roka 1954, pričom časť fondu zostala v správe Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach. Štátna vedecká knižnica má vo svojom knižničnom fonde okrem tejto uzavretej zbierky aj historické dokumenty, ktoré sú priebežne získavané darom, alebo kúpou. Celý historický fond sa postupne bibliograficky spracováva a záznamy sú voľne dostupné v online katalógu.

Charakteristika fondu

Zbierka knižnice PA je tematicky rozdelená do 14 skupín. Obsahové zloženie a akvizícia fondu odzrkadľovali, ako už bolo vyššie spomenuté, jednotlivé historické epochy knižnice. Kým spočiatku do fondu pribúdali najmä diela z teológie, filozofie, literatúry a histórie, neskôr to bolo najmä právo – odborné práce, zbierky zákonov a nariadení, právnické periodiká a pod. Rozsiahlejšiu časť zbierky tvorí literatúra a jazykoveda, viacjazyčné slovníky, rozličné vydania diel klasických autorov, významné miesto majú aj diela slovenských národných buditeľov a starších autorov. Zaujímavou skupinou sú kalendáre, časopisy, almanachy a dobová periodická tlač. Rôznorodosť fondu môžeme sledovať tiež z jazykového hľadiska. Prevahu majú síce diela v jazyku latinskom a nemeckom, no nezanedbateľné sú aj jazykové slovaciká a diela v maďarskom, gréckom, francúzskom, talianskom jazyku či práce v češtine. Zaujímavé sú aj diela v šarišskom dialekte, alebo prvá verzia prekladu Novej zmluvy v mandarínčine z roku 1856.

Košice boli vďaka dominikánskemu rádu a ich skriptorskému umeniu významným centrom tvorby rukopisných pamiatok. Knižnica nemá vo svojej zbierke žiaden ucelený kódex, ale zlomky stredovekých rukopisov sú zachované na väzbách tlačeých kníh. Muzikologický výskum týchto fragmentov priniesol pozoruhodný objav – v našom fonde sa nachádza najstarší zachovaný notový fragment v Košiciach pochádzajúci z graduálu (liturgického spevníka) z prelomu 13. – 14. storočia.

Medzi najvzácnejšie knihy z chronologického pohľadu patrí 40 inkunábul (prvotlače z 15. storočia), niektoré z nich s ručne kolorovanými ilumináciami a iniciálami čiastočne pripomínajú kódexy. Najstaršia inkunábula vytlačená v Padove pred rokom 1474 z astrológie a astronómie je dielom autora Johanna von Lübeck. Veľmi cenné z hľadiska výzdoby je dielo sv. Ambróza Opera vytlačené v Bazileji 1492. Prvú časť iluminoval a rubrikoval známy kazateľ Baltazár Blutfogel. Doteraz je známych a zachovaných iba 22 prvotlačí z jeho majstrovského pera. Chronologicky nasleduje obsiahla zbierka vyše 1 000 tlačí zo 16. storočia vydaných v rôznych európskych mestách. Tieto dva najstaršie celky boli vyhlásené za historické knižničné fondy a zapísané do ústrednej evidencie historických knižničných dokumentov a fondov.

Na území Slovenska sa kníhtlačiarstvo začína rozmáhať až v 17. storočí, dopyt po tlačených knihách napomáha k jeho rýchlemu udomácňovaniu a rozkvetu v každom väčšom meste. Knihy sa stávajú dostupnejšími a úmerne tomu stúpa produkcia našich a zahraničných tlačiarenských oficín v historickom fonde vedeckej knižnice. Košice majú vďaka univerzitnej akademickej tlačiarni a mnohým súkromným dielňam bohatú typografickú minulosť, o čom svedčí aj bohaté zastúpenie v našom fonde.

Je ťažké vybrať z toľkého množstva titulov tie najzaujímavejšie, nehovoriac o záľube a vkuse čitateľa. Pozornosť najmä odbornej verejnosti sa pri výskume upriamuje na dedikácie, prefácie či príležitostné básne, ktoré mnohokrát ozrejmujú okolnosti vzniku diela a jeho vydania, osobné vzťahy, ale aj biografické a historické údaje. Výzdoby a väzby starých tlačí sú krásnou ukážkou prác majstrov rytcov, ilustrátorov, kníhviazačov a teda zdrojom poznatkov pre odborníkov z oblasti dejín umenia a ďalších odvetví. Výber zaujímavého obrazového materiálu verejnosti sprístupňujeme aj vdigitálnej podobe v rámci bibliografických záznamov o starých tlačiach.