Forgáčov palác na Hlavnej 10 v Košiciach je významnou pamiatkou klasicistickej architektúry a dôležitou súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie.

Keď v roku 1830 mesto zbúralo Dolnú bránu a priľahlé hradby ako posledné zvyšky fortifikačného systému, vytvorili sa stavebné parcely, ktoré predurčili aj vznik novej ulice (dnes Vrátna). Pozemok na rohu Hlavnej a Vrátnej ulice odkúpil po roku 1831 gróf Žigmund Štefan Forgáč (1785 – 1875), ktorý sa považuje za staviteľa tohto paláca.

Podľa architektonicko-historického výskumu z roku 2020 sa prvá stavebná fáza paláca datuje okolo roku 1835 a jeho vznik vymedzuje až po rok 1841. Palác je postavený na mieste stredovekého opevnenia, niekde vo vnútri objektu by mohli byť aj zvyšky stredovekej veže vnútorného pásu opevnenia z konca 13. alebo začiatku 14. storočia.

Honosný palác v štýle neskorého klasicizmu s prvkami módneho empírového slohu obohacuje monumentálny balkón na šiestich podporných dórskych stĺpoch. Nad ním sa na výraznom trojuholníkovom štíte fasády nachádza združený erb rodov Forgáč a Pongrác.

Sídlo po roku 1844 využíval syn Žigmunda Forgáča - gróf Koloman Forgáč (1824 – 1878) s manželkou barónkou Eleonórou, rod. Pongrácovou (1826 – 1916). Reprezentačné priestory paláca slúžili manželom počas ich košického pobytu v zimných mesiacoch na spoločenské účely. Majiteľ niektoré časti budovy prenajímal v rokoch 1849 – 1860 Košickému dištriktu, resp. miestodržiteľskému oddeleniu a rôznym inštitúciám. Na čele štátnej správy stál v tom čase vzdialený príbuzný Anton Forgáč (1819 – 1885) ako hlavný župan Košického civilného dištriktu, ktorý zvykne byť nesprávne označovaný za majiteľa, resp. iniciátora výstavby paláca.

Po smrti Kolomana Forgáča sa majiteľom paláca stal jeden z jeho synov – parlamentný poslanec gróf Ladislav Forgáč (1845 – 1911). Ani on sa tu neusadil natrvalo. Žil a spravoval svoje majetky v Mándoku a palác využíval počas svojich sporadických návštev mesta pri významných spoločenských udalostiach. Reprezentatívne priestory na poschodí paláca prenajal novozaloženému Košickému kasínu.

Posledným súkromným majiteľom paláca z potomkov Forgáčovcov bol maloletý dedič František Karol Forgáč Waldboth (1921 – 1945) a jeho matka Alžbeta Forgáčová (1891 – 1942). Poslední členovia rodiny využívali počas svojich návštev apartmán s kuchyňou a kúpeľnou v zadnom krídle budovy s vchodom z Vrátnej ulice, dnes priestory riaditeľne.

V roku 1939 sa vlastníkom budovy stala Hornouhorská obchodná banka (Felvidéki Kereskedelmi Bank). Uskutočnili sa rozsiahle stavebné úpravy pod vedením budapeštianskeho architekta Gyulu Kaesza. Vybudoval sa nový zadný trakt, dvorný priestor bol v roku 1940 preklenutý sklenenou kupolou. Poschodie obsadilo až do roku 1945 kasíno (tzv. Košický Rákociho spoločenský klub).

14. februára 1946 sa palác stál vlastníctvom Slovenskej Tatra banky n. p. Bratislava. 3. januára 1951 bol palác prevedený do vlastníctva štátu. Zakrátko zanikli aj posledné obchodné prevádzky na prízemí. V ich priestoroch od 15. decembra 1953 začala pôsobiť verejná čitáreň a študovňa ako prvé pracoviská knižnice. Po vyprázdnení a úprave ďalších priestorov na poschodí v roku 1959 sa budova v roku 1961 stala hlavným sídlom Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach.