V rámci Týždňa slovenských knižníc pre Vás máme prichystanú súťaž s názvom Bájna Stredozem. Súťažné otázky sa budú týkať celoživotného diela J. R. R. Tolkiena ako aj autorovho života. Tento článok Vám môže poslúžiť ako nápoveda pri vypĺňaní súťažného formulára.

Otec modernej fantasy literatúry sa narodil v Afrike

Hoci obaja Tolkienovi rodičia vyrastali v anglickom Birminghame, ich synovia sa narodili v juhoafrickom meste Bloemfontein, nakoľko ich otec Arhur Tolkien tam pracoval ako riaditeľ miestnej pobočky banky. John Ronald Reuel Tolkien sa narodil 3. januára 1892, s matkou a mladším bratom sa o tri roky na to natrvalo usadili v Anglicku, otec zomrel v Afrike. V detstve prišiel aj o druhého rodiča, jeho matka zomrela na cukrovku, keď mal dvanásť rokov.

Tolkien ako vášnivý lingvista vytvoril pre svoj fantazijný svet najmenej 15 jazykov

Už v štyroch rokoch vedel Tolkien čítať a písať. Bol veľmi bystrý a vnímavý, vynikal najmä v jazykoch. Tolkien patrí k najznámejším moderným polyglotom, plynule hovoril 13 jazykmi, niekoľko ďalších ovládal čiastočne. Dvadsať rokov pôsobil na Oxforde ako profesor anglosaštiny, neskôr ako profesor anglického jazyka a literatúry. Z jeho vytvorených umelých jazykov sú najznámejšie elfská quenijčina a sindarčina. Quenijčina sa zakladá na gramatických princípoch fínčiny, Tolkien ho označoval ako vyšší, vznešený jazyk, jazyk poézie. Sindarčina vychádza z waleštiny a v jeho knihách to bola forma bežného, hovoreného slova elfov. Počuť ste ju mohli aj vo filmovom spracovaní Pána prsteňov v rozhovoroch medzi Aragornom a Legolasom. Najtemnejšou rečou Stredozeme je čierna reč, Tolkien ju vytvoril pre služobníkov Mordoru, v rámci príbehu bol jej tvorcom Sauron.

Jeden prsteň vládne všetkým

„V podzemnej nore žil istý hobit.“ Týmito slovami začína Hobit, ktorý vyšiel v roku 1937 s autorovými ilustráciami. Kniha je určená detskému čitateľovi. Tolkien vytvoril nenápadného hrdinu z radov domasedov, ktorý prekročí svoju komfortnú zónu, aby sa postavil na stranu dobra. Hobit Bilbo Baggins (Bublík) sa vydáva so skupinou trinástich trpaslíkov, ktorých vedie Thorin, na výpravu s cieľom získania strateného pokladu a domova, Osamelej hory. Bilbo sa na výprave zmocní čarovného prsteňa, vďaka ktorému je neviditeľný. Kým sa toto dobrodružstvo dočkalo knižnej podoby, Tolkien rozprával Bilbov príbeh svojim deťom. Na úspešného Hobita nadviazala trilógia Pán Prsteňov, ktorá knižne vyšla v polovici päťdesiatych rokov. Ústredným nepriateľom týchto kníh je Sauron, pán Mordoru snažiaci sa ovládnuť Stredozem. V snahe zabrániť mu v tomto pláne sa formuje spoločenstvo deviatich bytostí (čarodejníka, ľudí, hobitov, elfa a trpaslíka). Dôležitou úlohou je zničiť prsteň, ktorý je zdrojom Sauronovej neobmedzenej moci, ten istý prsteň, ktorý mal u seba 60 rokov Bilbo.

Stredozem a Narnia sa stretávali v oxfordskej krčme

Najlepším priateľom J. R. R. Tolkiena bol autor Kroniky Narnie C. L. Lewis. Navzájom sa v mnohom ovplyvňovali a podporovali. Spoznali sa počas svojich profesorských liet v Oxforde. Veľmi rýchlo sa spriatelili, nakoľko mali toho veľa spoločného. Obaja sa vyhýbali súčasnej kultúre, nemali ani auto a do značnej miery ignorovali politiku, spájali ich aj zážitky na hrôzy v zákopoch počas prvej svetovej vojny. Navzájom si čítali rukopisy. Tolkien o Lewisovi napísal, že bol po dlhý čas jeho jediným publikom. Obaja boli súčasťou neformálneho literárneho klubu Inklings, ktorého stretnutia prebiehali väčšinou v krčme. Tolkien bol zdrojom inšpirácie pre Lewisa a jeho fantazijný svet Narnie, zatiaľ čo Lewis bol dôležitým kritikom a podporovateľom Tolkienovho Pána Prsteňov. Ich dlhé diskusie sa netýkali len literatúry. Hoci si boli nesmierne blízki ich vzťah bol komplikovaný a postupne ochladol, čo po Lewisovej smrti Tolkien v liste oľutoval.

Najväčší príbeh lásky Stredozeme je poctou jeho celoživotnej láske

Príbeh nesmrteľnej elfky Lúthien a človeka Berena, ktorý sa do nej zamiluje, sprevádza mnoho nástrah a skúšok, ktoré museli prekonať, aby mohli byť spolu. Svoju spriaznenú dušu stretol Tolkien, keď mal 16 rokov. Edith bola o tri roky staršia a venovala sa hre na klavíri. Dvom sirotám vzťah neschvaľoval Tolkienov poručník, zakázal im stýkať sa, dokonca si aj písať listy. Dôvodom mal byť vekový rozdiel ako aj náboženské rozdiely, nakoľko Tolkiena vychovával po smrti matky katolícky kňaz a Edith bola anglikánka, navyše nemanželské dieťa. V roku 2019 vyšiel životopisný film Tolkien v hlavnej úlohe s Nicholasom Houltom, ktorý sleduje osud mladého Tolkiena, predtým než sa stal celosvetovo známym autorom. Legendu o Berenovi a Lúthien Tolkien opísal v niekoľkých verziách, samostatne vyšla po autorovej smrti, príbeh s komentármi vydal Tolkienov syn Christopher. Legendu tiež nájdete v Silmarillione a spomína sa aj v Pánovi prsteňov. Arwen, ktorá takisto obetovala svoju nesmrteľnosť, je potomkom Berena a Lúthien, jej otec Elrond je ich pravnuk. Aragorn bol jej vzdialený príbuzný. Manželia Tolkienovi prežili láskou naplnený život, narodili sa im štyri deti, traja synovia a dcéra. Smrť milovanej manželky Tolkiena hlboko zasiahla, mená Beren a Lúthien sú vytesané na ich náhrobných kameňoch pod ich skutočnými menami na prianie autora.

Prvá filmová adaptácia Pána prsteňov mohla byť muzikálom v podaní The Beatles

V roku 1968 prišiel filmový producent skupiny The Beatles s nápadom adaptácie trilógie Pán Prsteňov s originálnou hudbou skupiny. Ak by film dostal zelenú, videli by sme Froda v podaní Paula McCartneyho, Ringo Starra ako Sama, Johna Lennona ako Gluma, George Harrison mal stvárniť Gandalfa. Členovia kapely chceli, aby sa réžie ujal vizionár Stanley Kubrick, ten však ponuku odmietol. V tom čase Tolkien ešte nepredal práva na trilógiu žiadnej filmovej spoločnosti. Keď k nemu hudobníci prišli s ich nápadom a požiadali ho, aby im predal práva, odmietol ich bez akéhokoľvek vyjednávania. Tolkien bol veľmi tradične založený, hlboko veriaci katolík. Nepáčil sa mu nový hudobný trend, ktorý The Beatles priniesli. V jednom liste ich hudbu označil za agresívnu.

Ako Stredozem našla svoj domov na Novom Zélande

Tolkienovi sa vôbec nepáčila predstava adaptácie jeho diela, dlhé roky sa Pán prsteňov považoval za nesfilmovateľnú knihu. Ako prvá vznikla rozhlasová dramatizácia, BBC vytvorila dvanásť dielnu adaptáciu (1955-1956). Tolkien kritizoval slabý scenár a zlé vykreslenie niektorých postáv. Neskôr vzniklo niekoľko animovaných adaptácií, v Rusku vznikol dokonca sfilmovaný Hobit (1985), no ten pôsobí skôr komicky. Natočiť úspešnú trilógiu Pána prsteňov a neskôr trilógiu Hobita sa nakoniec podarilo novozélandskému režisérovi Peterovi Jacksonovi. Ani ten to nemal však jednoduché. Spoločnosť Miramax chcela aby mal Pán prsteňov dva diely, nakoniec ho tlačili do jedného filmu. Našťastie s projektom prešiel do New Line Cinema. Nikto neočakával, že filmy zožnú taký enormný úspech. Do úlohy čarodejníka Gandalfa bol zvažovaný škótsky herec Sean Connery, ten ale rolu odmietol, nakoľko podľa jeho slov neporozumel scenáru. Viggo Mortensen ako Aragorn takisto nebol Jacksonovou prvou voľbou. Ponuku dostali Nicolas Cage a Daniel Day Lewis, obaja ju odmietli. Aragorna mal stvárniť 27 ročný herec Stuart Townsend, jeho mladistvý vek však nakoniec rozhodol o preobsadení, úlohu bravúrne stvárnil 41 ročný Mortensen. Filmy sa točili na Novom Zélande, kde filmári našli skvelé scenérie, či už išlo o horské pásma, trávnaté oblasti, či divoké rieky. Za najväčšieho fanúšika kníh Pána prsteňov, akého kedy stretol, označil režisér filmu Christophera Leeho. Zároveň predstaviteľ Sarumana bol jediným z hercov úspešnej adaptácie, ktorý Tolkiena stretol naživo. S jedenástimi zlatými soškami patrí záverečný diel filmovej trilógie Pán prsteňov: Návrat kráľa (2003) k trom najúspešnejším titulom z hľadiska Oscarov. Rovnaký počet ocenení má Ben-Hur (1959) a Titanic (1997).

Lucia Kačmárová