Vojtech Gerster (1850 – 1923)
3. augusta 2023 uplynulo sto rokov od úmrtia významného košického rodáka, projektanta a staviteľa Vojtecha (Bélu) Gerstera. Gersterovci boli remeselníckou rodinou švajčiarskeho pôvodu. Vojtech sa narodil 20. októbra 1850 otcovi Mikulášovi Ignácovi a matke Karolíne, rodenej Schmidtovej. Základné a stredné vzdelanie získal v Košiciach. Vysokoškolské štúdium ukončil na Vysokej škole technickej vo Viedni. Tam následne pracoval ako inžinier na magistráte. Zakrátko odišiel do Budapešti, kde pracoval v stavebnej firme svojho švagra Józsefa Istvána Kauszera. Projektoval a participoval na významných vodných a železničných stavbách (Panamský prieplav, Korintský prieplav, kanál Dunaj – Tisa, železnice Atény – Larissa, Vukovar – Šabac, Moldava nad Bodvou – Medzev, Košice – Turňa nad Bodvou, vytvoril plány prestavby župného domu v Košiciach a ďalšie).
O Korintskom prieplave publikoval v roku 1894 prácu A korinthusi földszoros és átmetszése s množstvom dobových obrázkov a technických nákresov. Kniha vyšla aj v roku 1896 vo francúzštine s názvom L'isthme de Corinthe et son percement.
Do Košíc sa Gerster pravidelne vracal kvôli rodinným väzbám i podnikateľskej činnosti. Pamätná tabuľa na Gersterovom rodnom dome na Hlavnej ul. 9 od roku 1999 pripomína okoloidúcim slávneho rodáka. Vojtech Gerster je pochovaný na budapeštianskom cintoríne Fiumei úti sírkert spolu so svojimi rodičmi a manželkou Ilonou, dcérami Margitou, Jolanou, Alžbetou a Šarlotou, a sestrou Annou. Náhrobok je dielom Károlya Lotza a Alajosa Stróbla.
Viac informácií o Vojtechovi Gersterovi nájdete vo fonde Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach v nasledujúcich publikáciách:
- GAŠPAR, Ján – Eleonóra BLAŠKOVÁ, Mária MIHÓKOVÁ. Lexikón Košičanov 1848 – 1938. I. diel A –I. Košice: Equilibria, 2014.
- HALÁSZ, Juraj. Béla Gerster 1850 – 1923. Košice: Historická spoločnosť I. Henszlmanna, [1998].
- HALÁSZ, Juraj. Béla Gerster 1850 – 1923: jubilejná výstava pri príležitosti 160. výročia narodenia. Košice: Historická spoločnosť Imricha Henszlmanna, 2010.
Martina Feniková Čarnogurská