Konto používateľa
Nemusíte holdovať alkoholu, aby ste sa zabavili pri čítaní knihy Stručné dejiny opitosti. Mark Forsyth ponúka vlastný výber historických míľnikov, ktoré do istej miery formovala konzumácia alkoholu. Či už išlo o náboženské rituály, skúšku sebaovládania či pozdvihnutie ducha a hľadanie zdroja inšpirácie, alkohol, ako aj dnes, ponúkal únik od reality. Už prvé krčmy sa stali takzvaným antropologickým tretím miestom (po domove a práci), tu sa však človek mohol správať uvoľnene a nemusel nikoho poslúchať. Autorovi sa nezaprie humor s akým približuje a komentuje historické záznamy. Kniha sa ľahko číta, no treba k nej pristupovať s nadhľadom.
Božský vs. nenávidený
Mark Forsyth sa chronologicky pozastavuje pri jednotlivých obdobiach a vykresľuje situáciu alkoholu, ktorá bolo buď veľmi pozitívna, tak ako napr. v Starovekom Grécku, kedy boh Dionýz doslova nenávidel abstinentov a jeho kňažky Menády ich s besnením zabíjali. Tieto hrôzostrašné výjavy abstinentov trhaných na kusy boli častým motívom fresiek v „mužskej izbe“ (androne), okrúhlej miestnosti , kde sa za nevyhnutnej účasti alkoholu konali sympóziá. Hostiteľ vyberal víno, udával tempo pitia (nalievania) a vyberal tému, o ktorej grécki muži filozofovali.
Na druhej strane , v Číne múdri ľudia vedeli, že alkohol môže zničiť celé dynastie, preto na neho uvaľovali množstvo zákazov. Zlá reputácia alkoholu pretrvávala aj v ríši Aztékov, kde by vám za opíjanie sa hrozil trest smrti, podľa dochovaných zápiskov bol legálny len pre starých ľudí.
Pre takých Vikingov bol alkohol silne spätý s ich kultúrou a náboženstvom. Víno (nápoj Ódinov), medovina a medovinové siene (hodové siene panovníkov) a pivo dostupné pre všetkých zasahovali do každodenných životov týchto severských ľudí. Forsythova predstava o Valhalle je o nekonečnej alkoholickej párty, takže smrť bola podľa neho celkom vítanou súčasťou života Vikingov.
Príbehy zanedbania starostlivosti o deti (aj vraždy) žien v ginovom šialenstve vám dajú novú predstavu o Londýne 18. storočia. Tento módny nápoj bol pre ženy hotovým prekliatím, v tom lepšom prípade (keď neboli nebezpečné pre svojich a cudzích potomkov) boli nesmierne žiadostivé, dokonca existujú zápisky o dvoch prípadoch, kedy sa ženy po konzumácii ginu samovoľne vznietili. Nič však nebolo takou zlou reklamou pre gin ako Judith Defourová, ktorá v zime vyzliekla svoju dcéru, aby jej šaty predala a mohla si s kamarátkou dovoliť gin, keď dieťa plakalo, tak ho zaškrtila, oblečenie skutočne predala a opila sa. K svojmu činu sa priznala a bola obesená. Jej šokujúci prípad viedol v roku 1736 k zákone o gine.
V roku 1914 v celom Rusku zakázal cár Mikuláš II. predaj vodky, o štyri roky bol s celou svojou rodinou popravený. Podľa autora medzi tými udalosťami existuje súvislosť, hovorí o diskusiách historikov na tému, do akej miery vodka spôsobila ruskú revolúciu. „Existuje aj teória, že roky 1914 –1917 sú jediné tri roky v ruských dejinách, keď bolo obyvateľstvo dosť triezve na to, aby si všimlo, čo presne ich vláda s nimi robí. ... Lenin veril, že náboženstvo je ópium ľudstva a alkohol je alkoholom más, preto sám veľa nepil a zákaz vodky ponechal v platnosti. Zrušil ho až Stalin v roku 1925“.
Mark Forsyth svoj príbeh o opitosti ako súčasti ľudskej kultúry končí pri prohibícii v Amerike, ktorá skončila v roku 1933, a o farbistých mýtoch, ktoré ju sprevádzajú.
Stručné dejiny opitosti vás prevedú úsmevnými (ale i tragickými ) historkami, za ktorými stál alkohol. Autor, ako sám v úvode priznáva, má k pitiu pozitívny vzťah. Môžete s ním súhlasiť, aj polemizovať, možno táto kniha poslúži ako impulz pre ďalšie hľadanie si dostupných informácií o udalostiach, ktoré Forsyth uvádza.
Lucia Kačmárová
Stručné dejiny opitosti: ako sa ľudstvo veselilo od doby kamennej po súčasnosť
Mark Forsyth
originálny názov: A Short History of Drunkenness: How, Why, Where, and When Humankind Has Gotten Merry from the Stone Age to the Present
vydavateľstvo: Mamaš
rok vydania: 2022
ISBN: 9788082680006