Nemusíte holdovať alkoholu, aby ste sa zabavili pri čítaní knihy Stručné dejiny opitosti. Mark Forsyth ponúka vlastný výber historických míľnikov, ktoré do istej miery formovala konzumácia alkoholu. Či už išlo o náboženské rituály, skúšku sebaovládania či pozdvihnutie ducha a hľadanie zdroja inšpirácie, alkohol, ako aj dnes, ponúkal únik od reality. Už prvé krčmy sa stali takzvaným antropologickým tretím miestom (po domove a práci), tu sa však človek mohol správať uvoľnene a nemusel nikoho poslúchať. Autorovi sa nezaprie humor s akým približuje a komentuje historické záznamy. Kniha sa ľahko číta, no treba k nej pristupovať s nadhľadom.

Božský vs. nenávidený

Mark Forsyth sa chronologicky pozastavuje pri jednotlivých obdobiach a vykresľuje situáciu alkoholu, ktorá bolo buď veľmi pozitívna, tak ako napr. v Starovekom Grécku, kedy boh Dionýz doslova nenávidel abstinentov a jeho kňažky Menády ich s besnením zabíjali. Tieto hrôzostrašné výjavy abstinentov trhaných na kusy boli častým motívom fresiek v „mužskej izbe“ (androne), okrúhlej miestnosti , kde sa za nevyhnutnej účasti alkoholu konali sympóziá. Hostiteľ vyberal víno, udával tempo pitia (nalievania) a vyberal tému, o ktorej grécki muži filozofovali.

Na druhej strane , v Číne múdri ľudia vedeli, že alkohol môže zničiť celé dynastie, preto na neho uvaľovali množstvo zákazov. Zlá reputácia alkoholu pretrvávala aj v ríši Aztékov, kde by vám za opíjanie sa hrozil trest smrti, podľa dochovaných zápiskov bol legálny len pre starých ľudí.

Pre takých Vikingov bol alkohol silne spätý s ich kultúrou a náboženstvom. Víno (nápoj Ódinov), medovina a medovinové siene (hodové siene panovníkov) a pivo dostupné pre všetkých zasahovali do každodenných životov týchto severských ľudí. Forsythova predstava o Valhalle je o nekonečnej alkoholickej párty, takže smrť bola podľa neho celkom vítanou súčasťou života Vikingov.

Príbehy zanedbania starostlivosti o deti (aj vraždy) žien v ginovom šialenstve vám dajú novú predstavu o Londýne 18. storočia. Tento módny nápoj bol pre ženy hotovým prekliatím, v tom lepšom prípade (keď neboli nebezpečné pre svojich a cudzích potomkov) boli nesmierne žiadostivé, dokonca existujú zápisky o dvoch prípadoch, kedy sa ženy po konzumácii ginu samovoľne vznietili. Nič však nebolo takou zlou reklamou pre gin ako Judith Defourová, ktorá v zime vyzliekla svoju dcéru, aby jej šaty predala a mohla si s kamarátkou dovoliť gin, keď dieťa plakalo, tak ho zaškrtila, oblečenie skutočne predala a opila sa. K svojmu činu sa priznala a bola obesená. Jej šokujúci prípad viedol v roku 1736 k zákone o gine.

V roku 1914 v celom Rusku zakázal cár Mikuláš II. predaj vodky, o štyri roky bol s celou svojou rodinou popravený. Podľa autora medzi tými udalosťami existuje súvislosť, hovorí o diskusiách historikov na tému, do akej miery vodka spôsobila ruskú revolúciu. „Existuje aj teória, že roky 1914 –1917 sú jediné tri roky v ruských dejinách, keď bolo obyvateľstvo dosť triezve na to, aby si všimlo, čo presne ich vláda s nimi robí. ... Lenin veril, že náboženstvo je ópium ľudstva a alkohol je alkoholom más, preto sám veľa nepil a zákaz vodky ponechal v platnosti. Zrušil ho až Stalin v roku 1925“.

Mark Forsyth svoj príbeh o opitosti ako súčasti ľudskej kultúry končí pri prohibícii v Amerike, ktorá skončila v roku 1933, a o farbistých mýtoch, ktoré ju sprevádzajú.

Stručné dejiny opitosti vás prevedú úsmevnými (ale i tragickými ) historkami, za ktorými stál alkohol. Autor, ako sám v úvode priznáva, má k pitiu pozitívny vzťah. Môžete s ním súhlasiť, aj polemizovať, možno táto kniha poslúži ako impulz pre ďalšie hľadanie si dostupných informácií o udalostiach, ktoré Forsyth uvádza.

Lucia Kačmárová

Stručné dejiny opitosti: ako sa ľudstvo veselilo od doby kamennej po súčasnosť
Mark Forsyth
originálny názov: A Short History of Drunkenness: How, Why, Where, and When Humankind Has Gotten Merry from the Stone Age to the Present
vydavateľstvo: Mamaš
rok vydania: 2022
ISBN: 9788082680006