Zamysleli ste sa niekedy nad takou bežnou vecou, akou je papier? V súčasnosti je hlavnou surovinou na výrobu papiera drevná buničina. Viete však, aký papier sa používal pri tlačení kníh až do polovice 19. storočia? Rozmach kníhtlače v 16. storočí pozitívne vplýval na výrobu papiera. Surovinou, z ktorej sa papier vyrábal, boli handry. Tie ovplyvňovali odtieň a kvalitu papieroviny. Handry sa najprv roztriedili podľa farby (biele, hnedé, modré) a materiálu (ľanové sa používali na najjemnejší a najpevnejší papier, konopné na kvalitný papier na písanie, vlnené na hrubý papier alebo lepenku, bavlnené a hodvábne na najmenej kvalitný papier). Ďalej sa vyprali, slnkom vybielili, nahrubo rozrezali a varili.

Rozvarená handrovina bola následne na 2 týždne uložená do drevených alebo kamenných jám, kde prebiehal hnilobný proces. Ďalej bola spracovávaná v stupách alebo holenderoch poháňaných vodným kolesom, kde sa počas niekoľkých dní rozvláknila a rozomlela na papierovinu. Tá sa priviedla do čerpacej kade, odkiaľ bola ručne naberaná na čerpaciu formu so sitom. Po oklepaní vody bola položená na plstenú alebo vlnenú savú podložku. Takto na seba uložené papiere boli tlakom papierenského lisu zbavené vlhkosti a zhutnené. Druhé lisovanie bolo bez plstených podložiek. Vylisované archy (listy, hárky) papiera sa ešte sušili. Na site čerpacej podložky mali papiernici z drôtika vyrobený negatív obrazca, ornamentu, znaku, nápisu alebo iniciály ako svoju obchodnú značku. Na týchto miestach vznikol na papieri svetlejší znak, známy ako priesvitka alebo filigrán. Podľa týchto znakov dnes môžu odborníci identifikovať pôvod papiera. Finálnou fázou úpravy papiera bolo jeho glejenie, najmä ak išlo o papier na písanie, aby sa písaný text nerozpíjal. Na účely kníhtlače, kvôli priľnavosti farby, ku glejeniu dochádzalo až po tlači. Do gleju sa vložilo väčšie množstvo hárkov papiera, vybrali sa, lisovali a opätovne sušili. Glej sa varil z koží a nožiek barancov, prefiltroval sa a uchovával sa v drevenej kadi. Papiernickému umeniu (papiernici totiž svoje zamestnanie považovali za umenie, nie za remeslo) sa bolo treba vyučiť, čo trvalo 4 – 5 rokov. Po zložení skúšok ešte tovariš zbieral skúsenosti u majstrov na vandrovke, čo trvalo ďalších 6 rokov. Majstrom sa zvyčajne stával po sobáši s dcérou papiernika alebo s vdovou po papiernikovi, prípadne kúpou papierne. Na Slovensku vznikli prvé papierne v roku 1530 v Levoči a v roku 1532 v Bardejove. V Košiciach-Čermeli bola papiereň založená v roku 1640 maliarom Jánom Spillenbergerom. Fungovala až do roku 1887, keď ju zachvátil požiar a zhorela. Jej prevádzka viac nebola obnovená.

Zdroje:

• DECKER, Viliam. Dejiny ručnej výroby papiera na Slovensku. Martin: Matica slovenská, 1982.
• Recueil De Planches, Sur Les Sciences, Les Arts Libéraux, Et Les Arts Méchaniques, Avec Leur Explication. Quatrieme Livraison, 248 Planches. A Paris: Ches Briasson, David, Le Breton, 1767.
• VOIT, Petr. Encyklopedie knihy. Praha: Libri, 2006.

Martina Feniková Čarnogurská