V roku 2024 si budeme pripomínať mnohé okrúhle výročia osobností, ktoré sa významne zapísali do našej histórie. V júli uplynie 300 rokov od narodenia Františka Ignáca Jäschkeho, známeho ako mnícha Cypriána z Červeného kláštora. Hoci ľudí fascinuje najmä legenda, ktorou je fráter opradený, jeho samotný život bol rovnako pôsobivý. Všestranne nadaný učenec vynikal najmä v liečiteľstve, farmácii, botanike a alchýmii. Jeho herbár, ktorý vznikal pravdepodobne medzi rokmi 1766 – 1771, sa považuje za najstarší na území Slovenska. V našej knižnici sme sa rozhodli osláviť výročie narodenia mnícha Cypriána vyzdvihnutím práve jeho prínosu v rámci botaniky, hoci náš fond nedisponuje priamo jeho herbárom, širokej verejnosti sme sa rozhodli predstaviť iné vzácne dielo historickej botaniky zo 16. storočia – herbár renesančného učenca a lekára Mattioliho. Svojho času sa Mattioliho herbár stal najvyhľadávanejšou botanickou, lekárskou a lekárnickou príručkou. Verejnosť sa s ním bude môcť bližšie zoznámiť prostredníctvom panelovej výstavy, ktorá bude mať vernisáž vo štvrtok 18.1.2024. O herbári a výstave sme sa porozprávali s autorkou textov výstavy, našou kolegyňou z oddelenia historických fondov a bibliografie, Idou Giraškovou.

Čím je výnimočný Mattioliho herbár a prečo sme sa rozhodli odprezentovať ho v rámci výstavy?
Náš historický fond skrýva viacero pokladov, jedným z nich je určite aj Mattioliho herbár. V knižnici máme dva jeho exempláre, talianske a novšie nemecké vydanie. Okrem svojho zaujímavého spracovania s originálnymi ručne kolorovanými drevorytinami, ide o jedno z najvýznamnejších diel botaniky 16. storočia. Panelovou výstavou sme chceli vzdať poctu odkazu Cypriána a jeho slávneho Herbára pri príležitosti významného okrúhleho výročia jeho narodenia, zároveň chceme širokej verejnosti predstaviť vzácny titul, ktorý sa nachádza v našej zbierke a bežní používatelia s ním možno ešte neprišli do kontaktu.

Pri akej príležitosti môžu naši používatelia a návštevníci vidieť tento Herbár?
Tí, ktorí navštívili našu stálu expozíciu Vizsolyská Biblia a vzácne tlače 16. storočia na oddelení historických fondov a bibliografie, si mohli na požiadanie pozrieť aj Mattioliho herbár. Pre svoje pútavé spracovanie ho radi prezentujeme aj školským skupinám v rámci odborného výkladu ku vzácnym knihám. Herbár bude prítomný fyzicky na vernisáži výstavy Herbae veteris mundi – Byliny starého sveta.

Pri zostavovaní výstavy si sa rozhodla veľkú časť venovať dobovým ilustráciám herbára, čo vieme povedať o nich?
Kolorované drevoryty nie sú pri týchto starých tlačiach samozrejmosťou, väčšinou si vyfarbovanie čiernobielych rytín objednávali samotní majitelia kníh, čiže ide o jedinečné originály. Na jednom Herbári sa podieľalo asi 7 rytcov, ich mená z väčšej časti nie sú známe. Určite by bol zaujímavý ďalší výskum venovaný práve obrazovej zložke Herbára.

Aký bol samotný autor Herbára?
Pri svojom bádaní som narazila na rozpor medzi tým, ako sa osoba Mattioliho vníma teraz a ako sa na neho pozerali jeho súčasníci. Mattioli je považovaný za váženého učenca a odborníka, v dobe, kedy žil, ho však niektorí pokladali za arogantného a ješitného. Predstavu o jeho egu si vieme utvoriť už len z toho, že sa sám považoval za najväčšieho znalca botaniky svojej éry. Pri písaní si však pomáhal aj cudzími textami, výskumami iných botanikov, ktorých v rámci vtedajšieho voľného poňatia autorstva neuvádzal.

Kto by si podľa teba nemal rozhodne výstavu Byliny starého sveta: veda a umenie renesančnej botaniky na stránkach herbárov nechať ujsť?
Výstava prezentuje renesančnú vedu v praxi a jedinečnú dobovú ilustráciu. Osloví skutočne širokú verejnosť, či už odbornú, ľudí, ktorí sa venujú botanike, farmácii, histórii a umeniu, ale aj laikov, amatérskych bylinkárov či milovníkov dejín. Mattioli pôsobil na dvore českých a uhorských kráľov Ferdinanda I. a Maximiliána II., jeho dielo je teda súčasťou aj našich dejín. Návštevníci si odnesú z výstavy predstavu o dobovom lekárstve, dozvedia sa aj niekoľko informácií o bizarných receptoch, ktoré ako ingrediencie využívali napríklad moč či ľudské kosti.

Lucia Kačmárová