Ak niekto hovorí o „herbári“, čo si predstavíte? Pravdepodobne vám zíde na um zošit alebo kniha plná drobiacich sa sušených rastliniek zozbieraných pri potulkách prírodou, starostlivo prilepených na zažltnuté stránky a opatrených krátkym popisom. Ale vedeli ste, že ako herbáre sa v minulosti pôvodne označovali lekárske príručky?

Od 18. januára máte možnosť v priestoroch našej knižnice uvidieť herbáre z tejto inej perspektívy prostredníctvom slávneho bylinára talianskeho lekára Mattioliho. Dve jeho vydania sú súčasťou historického fondu Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach.

Kto bol vlastne Andrea Pietro Mattioli? A ako tento slávny lekár a botanik súvisí so Slovenskom? Mattioliho životný osud sa začal odvíjať pred vyše 500 rokmi v talianskej Siene. 13. marca 1500 alebo 1501 sa Pietro Andrea narodil do rodiny lekára Francesca. O jeho ranej mladosti nemáme mnoho správ. Vieme iba toľko, že vtedajšia talianska búrlivá politická scéna ovplyvnila aj jeho život, pretože Mattioliovci veľmi skoro po Pietrovom príchode na svet museli utiecť do Benátok. Budúcnosť ukázala, že to nakoniec nebola až taká negatívna okolnosť, lebo práve v Benátkach vyšlo o 50 rokov neskôr jeho najslávnejšie dielo. S miestnym významným Valgrisiho vydavateľstvom na jeho ďalších edíciách spolupracoval do konca života. Lenže to predbiehame.

Ďalšiu stopu po mladom Pietrovi môžeme nájsť na univerzitách v Padove, Ríme a v Perugii. Zaujímavé je, že sa z neho nakoniec mohol pokojne stať namiesto lekára právnik, lebo právo bola prvá študijná špecializácia, ktorú si vybral. Až neskôr uňho vyhrala láska k prírodným vedám, zrejme po otcovi, a začal študovať medicínu. K tomuto obdobiu sa viaže aj počiatok jeho vzťahu k budúcemu idolu – učencovi Georgiovi Caravitovi. Počas štúdií v Perugii uňho absolvoval súkromné hodiny a jeho učiteľ ho ovplyvnil natoľko, že neskôr sa sám pokúsil zopakovať jeho najslávnejší experiment. K nemu sa však vrátime až v ďalšom našom rozprávaní.

Krátko po prekročení tridsiatky sa Mattioli veľmi úspešne uchytil v medicínskej praxi – ako osobný lekár biskupa Bernarda z Cles v Tridente. Čoskoro ho verejnosť prijímala ako zdatného odborníka najmä na liečenie tzv. „morbi Gallici – francúzskej choroby“ čiže syfilisu. V Tridente pôsobil až do biskupovej smrti koncom 30. rokov. Práve tu sa však uňho zrodila myšlienka vytvoriť jeho najväčšie dielo. Popri lekárskej činnosti sa totiž intenzívne venoval skúmaniu miestnej flóry, zrejme kvôli liečivým účinkom rastlín. Botanika ho však uchvátila. V tom čase bol viac-menej východiskovým dielom botaniky a predovšetkým farmakológie spis starovekého lekára Pedania Dioskúrida z Anazarbey. Tento pozoruhodný muž pôsobil niekedy v roku 40 – 90 ako chirurg pri rímskej légii a na cestách zbieral a zapisoval rozličné poznatky o rastlinách a ich účinkoch v medicíne. Mattioli si stanovil ambiciózny plán – preložiť toto dovtedy v podstate neprekonané dielo do taliančiny. Ako to napokon dopadlo a aj o Mattioliho ceste do Čiech si môžete prečítať v ďalších článkoch na pokračovanie alebo v rámci našej výstavy Herbae veteris mundi.

Ida Girašková