S príchodom leta sa v našich zemepisných šírkach každoročne objavuje aj typická búrková činnosť. Ako sa s búrkami potýkali ľudia v minulosti?
Dnes sa na búrky a blesky poďme pozrieť prostredníctvom populárno-náučnej knihy profesora Jaroslava Simonidesa „O bouřkách a elektřině atmosférické“ z roku 1904, v ktorej sa snaží dostupnou formou vysvetliť svojim súčasníkom podstatu týchto meteorologických javov. Zaujímavé je, že ani dnes veda nedokáže ešte stále v tomto smere odpovedať na všetky otázky a napríklad pôvod tzv. guľových bleskov zostáva sčasti neobjasnený. (Simonides ponúka v knihe bohatú zbierku svedectiev ľudí z 18. - 20. storočia o tomto úkaze.)

Vo vedecko-popularizačnej publikácii sa približne na 190 stranách okrem fyzikálnych vlastností búrok popisuje aj mnoho kurióznych udalostí súvisiacich s údermi blesku. Spolu s tým profesor vyvracia aj niektoré mýty, napríklad, že blesk udiera vždy len do vyššie položeného bodu (hoci na druhej strane sa snaží vysvetliť, prečo nie je dobrý nápad stáť v búrke pod stromom) alebo, že ľudia vo vnútri akejkoľvek budovy sú dokonale chránení pred zásahom (dokonca aj s inštalovaným bleskozvodom). Za pozornosť stoja rozprávania očitých svedkov aj tých, ktorí sami prežili zásah bleskom. Okrem toho prostredníctvom popisovaných prípadov Simonides kritizuje nebezpečné správanie a praktiky ľudí počas búrok.

V jednom z prípadov, ktorý sa stal 11. júla 1893 u nás na Orave, pranieruje v tej dobe stále pretrvávajúcu poveru „vyzváňania proti búrke“. Do veže zvonice, v ktorej zvonili dvaja chlapci, udrel blesk, výboj zišiel po kovových častiach a zasiahol jedného z nich. Nezabil ho na mieste, len omráčil, no preto, že po zásahu vypukol v kostole požiar, chlapec uhorel a zachránil sa len ten, ktorý mohol ujsť. V súvislosti s tým autor uvádza aj modlitiby a „zaklínadlál“ používané v tej dobe na ochranu pred bleskom a píše, že na Morave ešte aj začiatkom 20. storočia existovali tzv. „zaklínači mračien“ (v Poľsku „planetníci-chmurníci“). Takýto človek mal ťažkú a nebezpečnú (a povedzme si, že neveľmi rozumnú) úlohu, vypraviť sa počas búrky alebo krupobitia k rieke alebo brodu a zažehnávať mraky z poľa na hory alebo iné pusté miesto.

Úsmev vzbudzuje aj prax, ktorú autor našiel u Herodota a praktizovali ju obyvatelia starovekej Trácie. Proti búrkam používali dlhé tyče, ktorými hrozili proti nebu. Ako Simonides poznamenáva: „Škoda, že není zaznamenán účinek hrozeb, dá se ale tušit.“

Menej vtipný je fakt, že poverčivosť súvisiaca s búrkami stála ľudí život aj z iného dôvodu. Autor uvádza, že v rokoch 1728-1729 (!) bolo v Uhorsku upálených mnoho „čarodejníkov“ a „bosoriek“ za privolávanie krupobitia a búrky. Na rozsudok stačilo napríklad svedectvo malého chlapca, ktorý sa otcovi priznal, že ho takýto „bosorák“ učil zaklínadlo na privolanie krupobitia. Autor pripomína menej známu skutočnosť, že blesk udiera skôr do miest, kde je spolu zhromaždených viacero ľudí, prostredníctvom udalosti z roku 1784, ktorá sa stala v Mantove. Do divadla udrel blesk a výboj zišiel do husto obsadeného hľadiska. Výsledok? 2 mŕtvi, 10 zranených a kovové šperky všetkých prítomných natavené.

Pozoruhodné je, že častým cieľom bleskov sa údajne stávali vojenské tábory, aj keď nepredstavovali najvyšší bod v krajine, a to kvôli nahromadeným zbraniam, na druhej strane však autor poukazuje na to, že počas francúzsko-nemeckej vojny v roku 1870 (inak veľmi búrlivom) nie je známy ani jediný prípad, kedy by blesk na rozdiel od tábora zasiahol vojenský oddiel alebo vojsko na pochode. Simonides sa snaží v knihe podrobne rozobrať následky zásahu bleskom pre človeka a príčiny úmrtia, či naopak, prežitia. Ako dokazuje aj prípad zo Slovenska z leta roku 1897, správanie elektrického výboja je veľmi nevyspytateľné a šanca na prežitie závisí od rozličných okolností, hlavne od toho, ktorými vnútornými orgánmi elektrina prejde. V spomenutom prípade sa štyria muži skryli na ceste z Martina pred búrkou pod vŕbu. Jedného z nich zasiahol blesk do lebky a vyšiel topánkou, ktorú rozpáral, ten zomrel. Druhý dostal zásah do hrude a na niekoľko hodín upadol do bezvedomia, no bolesť v hrudníku pretrvávala aj keď sa prebral. Tretiemu blesk zlomil ruku a štvrtý ostal bez následkov.

Zaujímavé sú opisy tzv. búrkových obrazcov(spálených miest v tvare rastlín alebo stromov), ktoré zväčša zostávajú na tele postihnutého – Simonides popisuje niekdajšiu domnienku, že je to vypálený obraz stromu, pod ktorým človek stál, neskôr sa verilo, že je to odraz žíl a ciev človeka, a zároveň tieto dohady vyvracia. Inokedy zase opisuje prípady, keď blesk nezanechal žiadne viditeľné stopy. Rozdielne bývajú aj svedectvá ľudí, ktorí zásah prežili: Štyroch vojakov vo Frankfurte zasiahol blesk na lavici pred bránou. Dvaja boli ťažko zranení (mali popáleniny), no ani jeden z nich netušil, že do nich udrel blesk. Popisovali iba zvláštne pocity: jeden, ako keby ho trhalo na kusy a druhý ako keby ho niekto udrel do temena. Ich spoločníci nevnímali nič. V knihe sa uvádza množstvo podobných aj iných kurióznych prípadov. Viac si o nich môžete prečítať priamo v našej Študovni historických fondov a regionálnej literatúry.

Ida Girašková