„Manon je můj osud. Manon je můj osud.
Manon je vše, co neznal jsem dosud.
Manon je první a poslední můj hřích,
nepoznat Manon, nemiloval bych.“

...píše český literát Vítězslav Nezval vo svojej slávnej veršovanej dráme Manon Lescaut na motívy starofrancúzskeho románu, ktorý v dobe svojho vzniku cenzúra nechala spáliť. Aj zabudnuté „sladkasté“ romány starých dôb inšpirujú veľké diela a bez nich by mnohé tie dnešné nevznikli. Čo sa čítalo kedysi? Možno je prekvapujúce, že to nebolo zase nič tak veľmi odlišné od súčasnosti, iba pohľad na vec sa zmenil. Už dávno nie sme v ére, keď by sa vybrané žánre beletrie považovali za menejcenné, veď zaváži iba kvalita spracovania. Kedysi sa však niektoré knihy čítavali „tajne“ ako – dnešným jazykom – „guilty pleasure“, teda pôžitok s pocitom viny.

Kam vlastne siahajú korene moderného populárneho románu? Zhruba tam, kam siaha aj túžba ľudí rozprávať a počúvať príbehy, ale za blízkych príbuzných toho súčasného môžeme považovať žáner „francúzskych barokových románov“, ktoré boli v Európe na vzostupe v priebehu 18. storočia a napokon výrazne prekročili hranice Francúzska. Hrdinovia (a hrdinky) týchto kníh absolvovali dlhú a tŕnistú cestu za šťastím – zväčša za láskou – a tiež museli osvedčiť svoje morálne kvality (takže príbeh často končil ich smrťou, nie „happyendom“). Dôkazom nadčasovosti je , že tieto diela majú potenciál presakovať do popkultúry aj dnes, a nech sa to zdá akokoľvek nepravdepodobné, mnohokrát práve ony ovplyvnili tvorbu niektorých velikánov klasickej literatúry.

Dobrým príkladom je román Samuela Richardsona z roku 1740 „Pamela; alebo odmenená cnosť“, v ktorom hlavná hrdinka, cnostná slúžka v šľachtickom dome, odoláva zvodom a nátlaku pána domáceho. Pripomína vám to niečo? Pamela sa stala voľnou predlohou pre populárny taliansky seriál Elisa di Rivombrosa z roku 2003. O príbehu sa zmieňuje Charlotte Brontëová v Jane Eyrovej, ale stal sa tiež východiskom pre novodobý hororovo-gotický a dokonca aj komický román. Zmienka o diele sa tiež objavila v sérii Cudzinka od Diany Gabaldon.

Okrem toho z pera Richardsona vzišla ďalšia populárna hrdinka – Clarissa, rovnako cnostná mladá žena s ťažkým osudom, ktorú prenasleduje morálne skazený (alebo ako sa vtedy hovorilo: „libertín“) Robert Lovelace. Dej knihy sa čiastočne odohráva aj v nevestinci, čo by bolo na tú dobu škandalózne nebyť silného morálneho posolstva príbehu, ktoré zdôrazňoval aj sám Richardson – mal to byť akýsi moralistický „návod“ pre mladých (a ich rodičov) v súvislosti s láskou a manželstvom. Úctyhodná je aj dĺžka tohto priam monumentálneho výtvoru – 1534 strán. Knihe sa dostala televízna adaptácia z roku 1991 v hlavnej úlohe so Seanom Beanom.

Okľukou sa vraciame na začiatok – k hrdinke Manon Lescaut, ktorú vytvoril francúzsky jezuita Abbé Prévost v prvej polovici 18. storočia. Tragický príbeh lásky ženy bez ochrancu v atmosfére francúzskej rekatolizácie najprv vzbudil pobúrenie, pretože osud Manon vyznieva ako výkričník namierený proti vtedajšej spoločnosti (zamilovaný pár tvoria žena, ktorá utiekla pred osudom mníšky a muž, ktorý nechcel byť kňazom) – neskôr však autor román prepísal, aby bolo zjavné, že neblahý koniec je dôsledkom reťaze nemorálnych rozhodnutí hlavných postáv.

Aj v našej knižnici máme v rámci historického fondu mnoho originálnych starých vydaní podobných románov. Jedno zaujímavé dielo pochádza od autora s nemenej zaujímavým osudom, od francúzskeho girondistického revolucionára Jeana-Baptista Louveta de Couvray. Ten napísal okrem svojich pamätí, kde živo popisuje útrapy revolučného emigranta na úteku, aj román o rytierovi Faublesovi Les amours du chevalier Faubles. V ňom na pozadí milostných eskapád mladého francúzskeho šľachtica zachytil kus vlastného života – svoju osudovú lásku, vydatú ženu, po ktorej roky márne túžil, no napokon sa po mnohých peripetiách stala jeho manželkou. Na záver možno už iba známy citát spisovateľky Jane Austenovej na obranu románov: „Človek, či je to pán alebo dáma, ktorý nenachádza potešenie v čítaní dobrého románu, musí byť neospravedlniteľne obmedzený.“

Ida Girašková