Filozof Paco Calvo vedie v Španielsku výskumné centrum zamerané na správanie sa rastlín. Jeho kniha s provokatívnym názvom svojím spôsobom bojuje s našou rastlinnou slepotou, nevšímavosťou voči týmto živým organizmom. Hoci rastliny tvoria základ väčšiny života na planéte, máme hlboko zakorenené sklony k uprednostňovaniu živočíchov pred nimi. V prvom rade však publikácia podsúva hypotézy a zistenia, aby nás presvedčila o tom, že rastliny nie sú pasívne organizmy, ktoré bezducho vykonávajú fotosyntézu, nie sú obyčajnou komoditou s ktorou človek denne ráta. Je vedecky dokázané, že rastliny medzi sebou komunikujú pomocou chemických zlúčenín a elektrické signály poháňajú ich vnútornú signalizáciu. Calvo ide ďalej a hovorí o tom, že rastliny sa vedome aktívne prispôsobujú svojmu okoliu a zároveň ho ovplyvňujú.

Vedeli ste, že rastliny reagujú na anestetiká a môžete ich „uspať“? Calvo takto znecitlivel pred publikom mucholapku (Dionaea muscipula) a citlivku (Mimosa pudica). A počuli ste o tom, že paradajka po napadnutí húsenicami vypúšťa látky, ktoré vyvolávajú kanibalizmus? Húsenice sa začnú navzájom pojedať, čo upokojí ich hlad a počet škodcov pre rastlinu klesne. Všetky ďalšie zaujímavé príklady správania sa rastlín, ktoré Calvo ponúka, sú jeho odporcami označované ako automatické reflexy. I keď sú Calvove závery zaujímavé, exaktne nedokazujú inteligenciu rastlín, no prinášajú intelektuálny posun a vieme ich priradiť k hnutiam, ktoré v minulosti obhajovali napríklad emocionálne prežívanie zvierat.

V knihe sa čo to dočítate aj o výskume Ch. Darwina, ktorý si postupne prestal život predstavovať ako hierarchiu a začal o ňom premýšľať ako o rozvetvenom, navzájom previazanom strome. Živočíchy a rastliny sa vyvinuli zo spoločného jednobunkového predka pred 1,5 miliardou rokov, ktorý bol pravdepodobne schopný pohybu. Rodová línia budúcich rastlín pohltila menšiu fotosyntetickú bunku, ktorá sa nakoniec pretvorila v chloroplast. Pohyb, kvôli získavaniu energie, už nebol nutný.

Ak má organizmus vedomie, naše zaobchádzanie má dopad na mieru jeho utrpenia. Ak by bola rastlinám uznaná špecifická inteligencia, vyvolalo by to etické následky. Bezohľadné správanie ľudstva, vyplývajúce z arogantnej nadradenosti, ničí našu planétu, biodiverzitu a jej následkom je klimatická kríza. Na rastliny sme sa zvykli pozerať ako na "živé klimatizácie" a potravu. Väčšina vedeckých projektov, ktoré sa rastlinami zaoberajú, sa zameriava na to, ako ich maximálne vyťažiť pre náš prospech.

Lucia Kačmárová

Planta Sapiens: o inteligenci rostlin
autori: Paco Calvo a Natalie Lawrencová
vydavateľstvo: KAZDA
rok vydania: 2022
ISBN: 978-80-7670-096-3