Mesiac jún prináša spomienku na Memorandum národa slovenského. V turbulentných časoch 19. storočia Memorandum odráža politickú a spoločenskú situáciu slovenskej a uhorskej spoločnosti. Je súhrnom slovenských národných požadaviek prijatých na celonárodnom zhromaždení 6. – 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine. Východiskovým textom bol spis Štefana Marka Daxnera, ktorý proklamoval politické a kultúrne ciele slovenského národa. V prvom rade najmä požiadavku o uznanie Slovákov za samobytný národ a právo na zriadenie autonómneho slovenského územia (v Memorande označovanom Hornouhorské slovenské Okolie). 

Okrem toho Memorandum požadovalo:

• aby bola v Okolí vyhlásená za úradnú reč slovenčina a aby úrady, súdy a školy v oblasti Okolia prešli do slovenských rúk,
• aby maďarčina ostala diplomatickou rečou, avšak s presným vymedzením sféry jej používania,
• aby sa zrušili všetky vtedajšie zákony, ktoré neuznávali národnostnú rovnoprávnosť,
• aby sa zákony vydávali i po slovensky,
• aby sa na vhodnom mieste zriadila slovenská právnická akadémia i katedra reči a literatúry slovenskej na peštianskej univerzite,
• aby si Slováci mohli slobodne zakladať literárne a osvetové spolky,
• aby aj slovenské obce mimo Okolia a neslovenské obce na území Okolia mohli používať slobodne svoju materinskú reč,
• aby pri prípadnej reorganizácii hornej snemovne dostali i Slováci primerané zastúpenie.

V záverečnom bode Memoranda sa vyhlasuje, že v zápase o občianske práva Slovákov chce slovenský národ stáť po boku všetkých ostatných uhorských národov: „Jedna, slobodná, konštitucionálna vlasť a v nej sloboda, rovnosť a bratstvo národov.“ Memorandum predložila delegácia na čele s Jánom Franciscim 26. júna 1861 podpredsedovi uhorského snemu Kolomanovi Tiszovi v Pešti v súkromnom byte. On ho následne odovzdal predsedníctvu snemu, ktoré sa nim však nezaoberalo a v polovici augusta 1861 bol snem rozpustený. Napriek tejto skutočnosti je Memorandum národa slovenského významný dokument slovenských dejín. Súdobé tlače dotvárajú obraz doby, v ktorom vznikli a pomôžu nám pochopiť pohnútky a snahy národných dejateľov o sebaurčenie. Vďaka bohatému historickému fondu Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach sa tak môžete začítať do Wyswetlenia Memoranda, w ktorom Národ slowenský dňa 6. a 7. Junia roku 1861. w Turč. Sw. Martine shromáždený swoje žiadosti wys. snemu uhorskému predložil. Jeho autorom je činorodý katolícky kňaz, národnokultúrny pracovník, spoluzakladateľ Matice slovenskej i Slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia v Kláštore pod Znievom a účastník memorandového národného zhromaždenia v Martine Július Plošic. Obsah a zmysel Memoranda prístupným spôsobom vo forme rozhovoru viacerých osôb ponúka 54-stranová brožúrka Rozhowor o Memorandum národa slowenského  vydaná v Budíne v roku 1861. Samotný text Memoranda i jeho výklad je dostupný v knihe Slovenské Memorandum roku 1861.  Dielko vyšlo v Turčianskom Sv. Martine v roku 1911. Jeho autorom je slovenský jazykovedec, historik, publicista a prekladateľ Jozef Škultéty. Spomenuté tri knihy sú rozsahom malé, avšak obsahom bohaté – radi Vás privítame v študovni historických fondov a regionálnej literatúry na ul. Pri Miklušovej väznici 1, kde sú Vám k dispozícii na prezenčné štúdium.

Zdroje:

• Jurčišinová, Nadežda. Memorandové a matičné obdobie. In: Slovenské národné hnutie 1780 – 1918 (kapitoly zo spoločenskopolitického a národného života).  Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2008, s. 82 – 105. ISBN 978-80-8068-866-0.
• Viršinská, Miriam. Memorandum národa slovenského: 150. výročie. Martin: Matica slovenská, 2011. ISBN 978-80-8128-008-5.

Martina Feniková Čarnogurská