27. januára 2022 uplynulo 125 rokov od narodenia operetnej primadony Ireny (Irén) Biller (27. 1. 1897 Budapešť – 8. 6. 1989 Pacific Grove, Monterey County, California, USA).

Oslavovaná košická operetná primadona Irena (Irén) Biller sa neuspokojila s úspechmi na scéne košického divadla v prvých desaťročiach 20. storočia, obrovskou popularitou divákov v tzv. vidieckych divadlách, zástupom budapeštianskych, či viedenských ctiteľov. Amerika sa pre ňu stávala čoraz silnejšie priťahujúcim magnetom.

Aký bol životný príbeh dcéry budapeštianskeho holiča a kaderníka Lajosa Billera z veľkomestského predmestia až do hollywoodských filmových štúdií a akú úlohu zohrali Košice v jej turbulentne sa zmietajúcom živote?

Prenesme sa na začiatok 20. storočia a sledujme spoločne osud tvrdohlavej a svojskej dievčiny, ktorá od malička vedela, že chce byť herečkou a za svojím cieľom postupne krok za krokom kráčala. Bola jedným z piatich detí holičského a kaderníckeho majstra z Ulice Dániela Berzsenyiho v 8. budapeštianskom obvode. Neposlušný, nezbedný maznáčik otca, ktorý si múkou pudroval tvár pred zrkadlom, temer sa popálil horiacou z papiera ušúľanou „cigaretou“ tancujúc a pospevujúc si úryvky z populárnych operiet. Herecký talent objavila jej učiteľka na dievčenskej škole Irena Bárdos a priviedla ju do divadelného krúžku. Rodičia nenamietali, keď sa po ukončení meštianskej školy dcéra prihlásila do hereckého kurzu. Jej prvým pôsobiskom sa stala divadelná spoločnosť Edmunda (Ödöna) Faragóa v Brašove v r. 1915. Divadelný riaditeľ Faragó, od r. 1917 jej manžel, herec, vynikajúci režisér a úspešný vedúci pomerne veľkého činoherného, operného a operetného súboru jej umožnil presadiť sa v titulných úlohách dobového populárneho operetného repertoáru. Išla doslova z úlohy do úlohy. Stala sa miláčikom Košičanov, s Faragóovou spoločnosťou absolvovala turné v mestách patriacich do divadelného okruhu (Rožňava, Rimavská Sobota, Lučenec, Bratislava). Stala sa ozdobou významných mestských kultúrnych a spoločenských podujatí v Košiciach. Možno si spomínate na často publikovanú fotografiu, kde Irena Biller s kyticou v rukách víta v spoločnosti svojho manžela a skupiny ďalších hercov, na priestranstve pred Andrássyho palácom v Košiciach vojská vedené generálom E. Ch. A. Hennocqueom v r. 1919.

V r. 1921 prichádza konečne pozvanie na scénu divadla Városi Színpad v Budapešti. Aj keď dobová kritika nebola priaznivá, „vidiecku“ primadonu neuznali hodnu veľkej scény pre jej slabý, nevýrazný hlasový fond – neodradili ju. Práve naopak. Aby spevnila svoj hlas veľké hlasové party na vystúpeniach v rozľahlom priestore košického divadla striedala s kabaretnými vystúpeniami spojenými s tancom v sále hotela Schalkház a v priestoroch kina Uránia, na spoločenských večeroch košických spolkov a mestských kultúrnych podujatiach. Nasledujúce pozvania na vystúpenia v Kráľovskom divadle (Királyi színház), Operetnom divadle hlavného mesta (Fővárosi Operett Színház) a predovšetkým stvárnenie jednej z ústredných postáv v operete Tri Grácie jej osobného priateľa Franza Lehára v r. 1923 znamenali začiatok jej kariéry v Budapešti a obecenstvo ju nosilo na rukách. V r. 1925 sa rozviedla s manželom Edmundom Faragóom, usadila sa v Budapešti a spolupracovala s viacerými tunajšími i viedenskými divadlami. Jej umelecké úspechy a búrlivý bohémsky osobný život zapĺňali stránky bulvárnych plátkov, divadelných a módnych týždenníkov. Nedal sa prehliadnuť jej život v luxuse (rozľahlý moderný byt, rýchla jazda v drahom aute, nákladné toalety). Šuškalo sa o jej dôverných známostiach z radov poslancov. Veľkú senzáciu spôsobil oznam o jej expresne rýchlom manželstve, ktoré uzavrela po štvordňovej známosti s americkým veľkopodnikateľom, majiteľom niekoľkých tovární na výrobu a predaj zdravotníckych prístrojov Samom Frengelom v júni 1931. Následne odcestovali spoločne do Spojených štátov amerických, kde sa usadili v jednom z manželových sídiel v New Yorku, neskôr uprednostnila sídlo v teplejšej Kalifornii. Irena Biller sa uchytila v maďarskej umeleckej komunite a postupne pripravovala umelecké turné medzi krajanmi, kde cítila vrelé prijatie. Veľmi jej pomohli už etablovaní maďarskí umelci, režiséri a herci. Predovšetkým manželia Daisy a Pál Lukács, ktorý ju zaviedol do hollywoodskeho filmového sveta. Osobný život so zaneprázdneným podnikateľom sa nevyvíjal podľa jej predstáv, ukončil sa po dohode oboch strán rozvodom v r. 1933. Ďalšie manželstvo s Ashtonom Albergerom Stanleym, dedičom obrovského hotelového impéria v Amerike a Európe, jej umožnilo pokojne sa venovať nakrúcaniu filmov v Amerike (As Husbands Go, The Man Who Dared), oddychovaniu na luxusných kalifornských plážach, plavbám po exotických krajinách v Karibskom mori.

Rodnú Budapešť, kde žila jej sestra Margita (1894 - 1946) navštívila niekoľkokrát (1934, 1937, 1938, 1946, 1967), ale málokedy prijala pozvanie na pohostinné vystúpenie v niektorom z divadiel. Jej príchody do rodného mesta pôsobili ako rozbuška v miestnych novinách, žurnalisti ju sledovali na každom kroku od vystúpenia z lietadla v Londýne, cez zastávku v Berlíne, Viedni, po obed v budapeštianskej reštaurácii Gundel, kde si dávala obľúbenú pochúťku plnené kareláby, až po návštevu v byte jej sestry - dychtiac po rozhovore s obletovanou hviezdou. Prinášali fotografie z nakrúcania populárneho filmu Lila akác (Fialový agát) v r. 1934, z luxusného kalifornského domova, služby v zdravotníckom oddieli počas 2. svetovej vojny.

Irena Biller však v r. 1935 rozviazala podpísanú pracovnú zmluvu s filmovou spoločnosťou Metro-Goldwyn-Mayer napriek obrovskej finančnej pokute, pretože sa nestotožnila s názormi a postupmi amerických filmových režisérov. Pomáhala manželovi v jeho práci, venovala sa záhrade, psovi, stretávala sa s priateľmi. Keďže nemali vlastné deti adoptovali si a vychovávali dcéru jej brata Karola - Margarétu Teréziu.

Dvaja z jej bratov sa spoločne s rodinami presťahovali do Ameriky a ich potomkovia tam žijú dodnes. Jej milovaná sestra Margita, ktorá bola tiež herečkou vo Faragóovej divadelnej spoločnosti v Košiciach, však zomrela v Budapešti (1946), čo Irena veľmi ťažko znášala.

Irena Stanley Biller sa dožila vysokého veku, zomrela 8. júna 1989. Pochovaná je na cintoríne El Carmelo v pobrežnom meste Pacific Grove v Monterey Country v Kalifornii.

Jej tanečné, spevácke a filmové umenie je zdokumentované na záznamoch, ktoré sú prístupné na internetovom kanáli YouTube (scény z filmu Lila akác, kde stvárnila postavu herečky Hédi).

Odporúčaná literatúra: Lexikón Košičanov 1848 – 1938 : 1. diel : A – I. Košice : Equilibria, 2014, s. 116 – 117; dobové košické noviny (do r. 1918) a divadelný týždenník (Kassai) Színházi Ujság (1911 – 1923) vo fonde Oddelenia historických fondov v budove Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach Pri Miklušovej väznici č. 1 a v Univerzitnej knižnici v Bratislave; noviny a periodiká z obdobia 20. a 30. rokov 20. storočia nájdete v hlavnom katalógu knižnice; elektronická databáza článkov z maďarských periodík >Arcanum< je dostupná v priestoroch študovní Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach.

Eleonóra Blašková