Preskočiť na obsah
Ilustračný obrázok: dobová tlač

Lacné čítanie

Kalendáre mali v minulosti omnoho širšie poslanie. Neinformovali iba o plynutí času, ale odkedy začali vychádzať tlačou v knižnej podobe a dostali sa do rúk širokej verejnosti, postupne sa z nich stal prostriedok vzdelávania a dokonca aj zábavy. Pôvodne obsahovali najmä praktické rady pre poľnohospodárov a domáce liečiteľstvo, často s astrologickými predpoveďami, v ktorej časti roka, mesiaca alebo týždňa je z ezoterického hľadiska najlepšie robiť určité úkony, ako napríklad umývanie vlasov či strihanie nechtov. Postupne sa začal obsah kalendárov spestrovať a čoraz viac sa do nich dostávali rôzne náučné články aj populárna próza.

V našom historickom knižničnom fonde sa nachádza množstvo rozmanitých kalendárov v slovenskom, maďarskom aj nemeckom jazyku. Nasledujúce ukážky sme pre vás vybrali z vydania zábavno-poučnej časti Slovenského kalendára a Slovenskej pokladnice z roku 1910 s názvom „Lacné čítanie“. Občas je pre človeka zábavné a poučné pozrieť sa na minulú dobu očami ľudí, ktorí ju žili, a akým iným spôsobom sa to dá urobiť lepšie, než prostredníctvom kalendára?

Vedeli ste napríklad, že v Uhorsku bolo „...3 miliony aj 890 tisíc mužských… a z týchto vie písať a čítať 2 miliony a 618 tisíc… ženských je 4 miliony a čítať a písať vie z nich len 1 milion a 600 000.“ Alebo, že: „Dľa úradných výkazov sa vysťahovalo do Ameriky v rokoch 1871-1901 559 tisíc a 528 ľudí. Od roku 1902 do roku 1906 vysťahovalo sa 657.646 ľudí… A koľko je tých vysťahovalcov, o ktorých úrad nevie!“

V knihe nájdeme aj rôzne rady do domácnosti: „Kosť ryby keď nám zostane v hrdle, rozžujme s kúskom chleba surové vajce a prehltnime ho… Zašpinené ruky od lúpania ovocia alebo od škrupín čerstvých orechov očistíme, keď si ich umyjeme v cmare… Keď zabijeme kôl do zeme tenkým koncom a hrubým nahor, dlhšie vydrží. Dubové drevo hrubším koncom do zeme zakopané zhnilo za 12 rokov a tenším koncom zakopané bolo po 15 rokoch ešte celkom zdravé. Čierna káva je znamenitým prostriedkom k čisteniu tmavého šatstva z… vlny. Takéto šaty vyprášime najprv klepaním a vykefovaním, a kde objavia sa škvrny prachové, od jedla, tam tuho vydrhnime studenou čiernou kávou… Strieborný riad čistí sa výborne sadzou z pece, čím odstránia sa akékoľvek škvrny a dostane pekný lesk…

A že to nemali učitelia a žiaci jednoduché ani v minulosti sa dozvieme v satirickom článku: „Tí naši učitelia!… Za mojich čias bývalo ináč… Ach, to boli inakší ľudia! Ale títo novší, jedno sprostejšie, lenivejšie ako druhé. Ale zato nafúkaní, aby ich človek na desať krokov pozdravoval. Bývanie chcelo by to mať ako v kaštieli. Až potom to učenie len tak odbaviť… Ach, čo to len z tých detí bude?... Nebudú sa báť ani otca, ani matere, keď sa teraz učiteľa neboja. Bože môj, ako sa ten svet mení, a vždy to ide len k horšiemu!...“

Jedna myšlienka K. Havlíčka Borovského: „O slobode a vzdelaní. Je niečo na tom, keď sa hovorí, že ľud nie je ešte k slobode dospelý a zrelý; ale to neznačí, že (ako hovoria zpiatočníci), aby daktorý, čo ako málo vzdelaný národ slobodu a právo jemu dané nezniesol, ale to značí toľko, že ľud nevzdelaný alebo málo vzdelaný, alebo mravne zkazený nevie si slobodu a právo dobyť, alebo náhodou dobité zachovať. Že náš národ v tomto smutnom stave sa ešte z veľkej čiastky nachodí, nie je vari treba dokazovať, lebo bohužiaľ smutná zkúsenosť najlepšie to ukazuje. Ale tým sa aj ukazuje povinnosť naša, povinnosť nás všetkých tých, ktorým ozaj záleží na získaní a udržaní slobody, totiž aby sme odstraňovali prekážky, ktoré v ľude samom k dosiahnutiu a udržaniu slobody zavadzajú a aby sme hľadeli národ náš priviesť na ten stupeň vzdelania ducha i srdca, ktorý urobí ľud schopným slobodu a právo vydobiť i si udržať.“

Trochu humorne na záver: „Peniaze sú ako kus ľadu na dlani. Vždy menší a menší je ich objem, až úplne zmiznú.“ - „Mnohí ľudia majú väčšie ústa ako hlavu.“ - „Rovné právo je ako dáždnik, pod ktorým sa jeden rozťahuje a druhý krčí.“

„Dobrý zať:
Žena: Mama mi píše, že hrozne prestydla a nemôže ani slova prehovoriť.
Muž: To jej hneď napíš, že ak nás chce navštíviť, aby teraz prišla.“

Ida Girášková