Jezuiti (Spoločnosť Ježišova) začali pôsobiť v Košiciach od tretiny 17. storočia. Okrem školstva vyvíjali jezuiti aktívnu činnosť aj v oblasti lekárenstva. Dobré podmienky pre vznik jezuitskej lekárne nastali krátko po schválení košickej univerzity panovníkom (1660), ktorú spravovali práve jezuiti. Po naráste ich počtu sa rozšírila ich charitatívna pôsobnosť aj do oblasti lekárenstva. Lekáreň sa stala jednou zo šiestich jezuitských lekární na území dnešného Slovenska. Nachádzala sa v severnom rohu vtedajšieho jezuitského kolégia. Vyčlenení jezuiti sa pracovne venovali spočiatku aj iným profesiám, no postupne sa zamerali už len na lekárenstvo. Jezuita lekárnik viedol lekáreň len po vyškolení a istej praxi a pri nástupe skladal sľub aj úradom o svedomitej práci. Lekáreň začala používať názov Ad oculum Dei (U Božieho oka). Postupne sa stala silnou konkurenciou pre vtedajšiu jedinú mestskú lekáreň až napokon kvalitou tovaru a služieb postupne prispela k úpadku a zániku mestskej lekárne v roku 1736.

Počas stavovských povstaní museli košickí jezuiti najprv mesto úplne opustiť a prišli o všetok majetok, neskôr výrazne obmedzili ich činnosť. Košická lekáreň patrila v Uhorsku v tom čase už medzi najvýznamnejšie. Jezuiti sa po veľkých požiaroch mesta a morových epidémiách vrátili a oživili aj lekárnické povolanie. Napriek zrušeniu rádu panovníkom v roku 1773 jezuitské lekárne pre svoju všestranný prínos v prospech obyvateľstva v zdravotníctve a charite pokračovali v činnosti, vrátane lekárne U Božieho oka. Po štátnej dražbe ju v roku 1775 získal posledný jezuitský lekárnik Christian Schram.

Príručná knižnica lekárne Sieť jezuitských lekární bola zabezpečená odbornou literatúrou na udržiavanie vysokej úrovne, všeobecného uznania a skvalitňovanie služieb a povolania. Súčasťou lekární sa tak stala aj príručná knižnica. Existenciu knižnice košickej jezuitskej lekárne sa podarilo znovuobjaviť vďaka zachovaným vlastníckym značkám, tzv. exlibrisom.

Základným zdrojom kníh pre univerzitné štúdium bola knižnica jezuitského kolégia. Základná forma exlibrisu knižnice kolégia košických jezuitov mala formu Collegij Cassoviensis Societatis Jesu Catalogo inscriptus, v podobe rôznych variánt a skracovaní. Knižnica lekárne nevznikla náhle, v čase vzniku lekárne ale postupne sa vytvorila a napĺňala výbermi kníh s odborným obsahom z knižnice jezuitského kolégia, resp. košickej univerzity. Do knižnice lekárne sa knihy dostávali aj darmi od samotných jezuitov, dobrodincov, a pod. Dokazujú to exlibrisy na 41 zväzkoch jezuitskej lekárne historického fondu ŠVKK. Až 83 zo 128 tlačí nájdeme vo dvoch obsiahlych zväzkoch. Lekáreň spočiatku nemala stabilný názov, keďže bola označená aj ako Lekáreň preblahoslavenej Panny Márie. Počas likvidácie majektu jezuitov sa knihy lekárne dostali pravdepodobne späť do knižnice nástupcov univerzity, možno nejaká časť zostala aj v lekárni „U Božieho oka“. Autorsky by sme v dielach našli hlavne starovekých autorov (hlavne Dioskorides, Galenos, Hippokrates, vrátane komentárov na nich), z novovekých autorov Döring, Fuchs, Grüling, Hofmann, Wedelius. Podľa miesta vydania pochádzali staršie diela z európskych kultúrnych centier ako Basel, Frankfurt a/M, Lyon, Venezia (16. storočie), neskôr už skoro všetky z Nemecka – Frankfurt am Main, Jena, Leipzig, Leiden, Wittemberg atď. (17. storočie). Je zvláštne, že knihy zo 18. storočia už medzi nimi nenájdeme. Obsahovo sú to hlavne zoznamy liečiv, medicínske cvičenia, komentáre, traktáty a dizertácie, prípadne súborné či špecifické diela, o ľudskom tele, zdravovede, liečivách, chorobách, ľudskej krvi, gynekológii, občas prelínajúce sa s prírodnými vedami ako mineralógia či s alchýmiou a tiež jeden, v tom čase veľmi známy viacjazyčný slovník.

Zdroj: Szeghy, A. Lekáreň jezuitského kolégia a jej príručná knižnica, s. 252-264. In: Kniha 2008. Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin: SNK, 2008. ISBN:978-80-89301-22-5 ISSN:1336-5436

András Szeghy