Dňa 8. septembra 2024 sme si pripomenuli presne 80 rokov od začiatku Karpatsko-duklianskej operácie (ďalej v texte aj KDO), jednej z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. KDO bola súčasťou strategickej Východokarpatskej operácie Červenej armády, ktorá mala za cieľ vyhnanie nemeckej armády z celej oblasti východných Karpát. Karpatsko-duklianskej operácie sa zúčastnil aj 1. československý armádny zbor v ZSSR, ktorému v úvode operácie velil generál Jan Kratochvíl, neskôr nahradený generálom Ludvíkom Svobodom. 

Karpatsko-duklianska operácia bola vyhlásená najvyšším sovietskym armádnym velením po vypuknutí Slovenského národného povstania (29. august 1944), s cieľom pomôcť povstaleckej armáde na Slovensku. Hlavnú útočnú silu predstavovala sovietska 38. armáda (veliteľ generál K. Moskalenko), podporovaná sovietskou 2. leteckou armádou a 1. československým armádnym zborom v ZSSR. Proti Sovietom stála nemecká Armádna skupina Heinrici, tvorená nemeckou 1. tankovou armádou a 1. kráľovskou maďarskou armádou. Armádnej skupine velil nemecký generál G. Heinrici. V úvodnej fáze operácie mali útočiace vojská dobyť poľské mesto Krosno a postupovať južne na poľské mesto Dukla a neďaleký Dukliansky priesmyk. Následne mali rozvinúť operáciu do hĺbky a po piatich dňoch sa dostať približne na líniu Stará Ľubovňa - Prešov. Plány sovietskeho velenia sa ukázali ako absolútne nerealistické. Krosno sa Sovietom dobyť nepodarilo, čo útočiace vojská veľmi spomalilo a narušilo pôvodný plán. Nemci v priebehu niekoľkých dní presunuli do tejto oblasti posily a vytvorili dostatočne silnú obranu na karpatských hrebeňoch v poľsko-slovenskom pohraničí. Prebíjanie sa niekoľkými obrannými pásmami silne zamínovaným terénom bolo nesmierne ťažké a stálo veľa obetí. V priebehu septembra 1944 Moskalenkova 38. armáda stále bojovala s Nemcami na poľskom území a za cenu stoviek mŕtvych a ranených vojakov sa približovala k Duklianskemu priesmyku. Ten bol obsadený sovietskymi a československými vojakmi až začiatkom októbra 1944, keď sa Nemci stiahli južnejšie na vopred pripravenú čiaru obrany. Až 6. októbra 1944 Čechoslováci obsadili širšiu oblasť priesmyku a vstúpili na pôdu vlasti. V tento deň pri prechode priesmykom zahynul československý generál Jaroslav Vedral-Sázavský, keď jeho automobil nabehol na nemeckú protitankovú mínu. V priebehu októbra 1944 pokračovala KDO ťažkými bojmi už v oblasti severovýchodného Slovenska. Sovieti a Čechoslováci sa v nepriaznivom daždivom počasí pomaly prebíjali zamínovaným a opevneným terénom. V druhej polovici októbra 1944 sa sovietske velenie rozhodlo uskutočniť prielom v údolí riečky Kapišovka, západne od Vyšného Komárnika. Sovieti obsadili obce Vyšná Pisaná a Nižná Pisaná a údolím Kapišovky sa chceli prebiť južne smerom na Svidník. V dňoch 25. - 27. októbra 1944 prebiehali v oblasti medzi Nižnou Pisanou a Kapišovou jedny z najťažších bojov celej operácie. V trojdňovej bitke boli nasadené aj tanky, samohybné delá, obrnené transportéry, raketomety a ďalšia technika. Sovietom sa podarilo prebiť až do obce Kapišová, ale tam ich útok uviazol. Dňa 28. októbra 1944 bol definitívne Nemcami zlomený organizovaný odpor povstaleckej armády (ktorej časť prešla na partizánsky spôsob boja) a KDO tým pádom stratila svoj pôvodný zmysel - pomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Ten istý deň sa považuje aj za ukončenie Karpatsko-duklianskej operácie, hoci boje lokálneho významu prebiehali v tejto oblasti pod Duklou v priebehu celej zimy 1944/1945. Svidník a Prešov boli oslobodené až v priebehu januára 1945. V celej operácii (na poľskej i slovenskej strane hranice) padlo vyše 10 000 Sovietov a vyše 900 Čechoslovákov. Straty nemeckej armády sú dodnes najmenej zmapované, podľa aktuálnych odhadov celkové straty Nemcov boli okolo 70 000 mužov (mŕtvi, ranení, nezvestní, zajatí). 80. výročie Karpatsko-duklianskej operácie si pripomenie aj Štátna vedecká knižnica. V priebehu septembra a októbra vám dáme do pozornosti niekoľko publikácií z nášho fondu, pojednávajúcich o bojoch na Dukle. Pripravujeme aj predstavenie dvoch knižných noviniek, zaoberajúcich sa bojmi na severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944.

Na fotografii vrak nemeckého tanku PzKpfw V Panther zničeného na poľskej strane hranice v septembri 1944.

Mgr. Martin Konečný, PhD.