Švajčiarsky historik a publicista, Daniel Furrer, vo svojej knihe ponúka prierez históriou viažucej sa k toaletám a vykonávaní potreby. Dozviete sa napríklad, ako sa „miesto úľavy“ menilo a ako strach z cholery ovplyvnil potrebu efektívneho zbavovania sa fekálií a moču z preľudnených miest. Dlhé stáročia platila úmera, čím väčšie mesto, tým väčší zápach a vyššie riziko epidémie. Po 20. st. zomieralo vo vojnách viac vojakov na choroby, spôsobené nedostatočnou hygienou a zlým sanitárnym vybavením, ako v boji.

Furrer uvádza, že na toalete strávime počas života približne rok, v zásade, ak tam trávite veľmi veľa času, mali by ste vyhľadať gastroenterológa, ak tam presedíte hodnú chvíľu kvôli čítaniu novín či príspevkov, mali by ste záchod vymeniť radšej za obývačku.

Medzi 12 nesplniteľnými úlohami pre Herkula (ktoré vďaka sile a bystrému umu zvládol) bolo vyčistenie Augiášovho chlievu, kde sa vyše 30 rokov hromadil hnoj obrovského dobytka. Vďaka tomuto príbehu sa stal Herkules patrónom aténskych vývozcov fekálií. Vo svojej práci však takí úspešní neboli, nakoľko sa zachovali texty opisujúce Atény nelichotivo, s exkrementami po uliciach. Človek si musel dávať pozor aj na vylievanie nočníkov z okien (tento zvyk sa zachoval vskutku veľmi dlho). V Ríme využívali moč ako prací prostriedok, nakoľko amoniak odstraňoval mastnú špinu. Pri svojej práci moč používali farbiari a garbiari. Dopyt po moči speňažil Vespasian zavedením dane, ktorú museli odvádzať obchodníci s touto zlatou tekutinou. Odtiaľ pochádza výrok, že peniaze nesmrdia. Cisár Konštantín Veľký dokonca rozšíril daň z moču na všetky ľudské i zvieracie výkaly. Do objavu umelých hnojív, boli výkaly zlatým tovarom.

Stredovek bol temný aj čo sa hygieny a odpadu týka, medzi svetlé výnimky patrili kláštory. Exkrementy boli spájané s peklom a diablom, dostali sa aj do náboženských textov. V mestách ľudia nosili dreváky s vysokou podrážkou, aby si neušpinili oblečenie. Znečisťovanie vody spôsobilo jej vyhýbaniu sa pri konzumácii, prednosť sa dávalo vínu a pivu.

Medzi renesančnými návrhmi Leonarda da Vinciho sa objavil aj vetraný otočný záchod. Myšlienka sa pravdepodobne zrodila po morovej epidémii. V tom čase sa za príčinu choroby považoval zlý vzduch, preto da Vinci uvažoval nad jeho efektívnym odstránením.

Prepychový zámok absolutistického kráľa Ľudovíta XIV. mal všetko, okrem záchodov. Namiesto nich sa používali nočníky. Panovník demonštroval svoju moc aj tým, že si počas audiencií uľavoval. V Anglicku v tom čase poznali splachovacie záchody.

Na rozdiel od východného sveta, kde záznamy o používaní papiera na čistenie pochádzajú z 9. storočia, západný svet si na toaletný papier počkal ešte tisíc rokov. Prvé komerčné papierové útržky baleného toaletného papiera v Amerike veľký úspech aj tak nezožali. Ľudia nechceli vyhadzovať peniaze za papier, ktorý skončí v záchode. Kotúčová rolka toaletného papiera sa objavila v Anglicku v roku 1879. Trvalo 10 rokov, kým sa skutočne uchytila. Nedala sa veľmi ani propagovať, pretože sa týkala spoločenského tabu.

S pokrokom civilizácie sa zvyšovala aj potreba čistoty, no v rozvojových krajinách v súčasnosti splachovací záchod nie je stále samozrejmosťou. Z ekologického hľadiska je potrebné riešiť nie len vysokú spotrebu vody, ale aj nebezpečné znečisťovanie vody hormónmi, liekmi a kozmetikou, ktoré sa do vody dostávajú prostredníctvom moču. Práve v moči sa nachádza najväčšia časť živých látok, ktoré človek vylučuje z tela. Ako najefektívnejšie riešenie sa aktuálne javí byť separované WC, pri ktorom by sa moč odstraňoval a následne spracovával samostatne.

Knihu Kam aj kráľ chodí pešo oceníte, pokiaľ nemáte problém so špinavými etapami našej histórie, ktoré sú plné zapáchajúcich latrín, či divných kozmetických a medicínskych procedúr (umývanie vlasov močom, potieranie si vredov výkalmi, či konzumácia myších exkrementov s cukrom pri zápche).

Lucia Kačmárová

Kam aj kráľ chodí pešo: Malá kultúrna história záchodu
autor: Daniel Furrer
originálny názov: Wasserthron und Donnerbalken: Eine kleine Kulturgeschichte des stillen Örtchens
vydavateľstvo: Mamaš
rok vydania: 2022
ISBN: 978-80-8268-004-4