Dnes by sme vám chceli ponúknuť krátku exkurziu do minulosti knihy. Ako vyzerala kniha v histórii? V priebehu dejín viackrát zmenila svoju podobu a jej cestu minulosťou by sme vám chceli priblížiť v našom rozprávaní na pokračovanie.

Túžba a potreba človeka posúvať informácie ďalším generáciám sprevádzala ľudstvo od nepamäti. Dôkazom toho sú už vyše pätnásťtisíc rokov staré kresby v jaskyni Altamira v Španielsku. Vyobrazenia sa postupom času menili a dopĺňali sa o obrázkové písmo (piktogramy).  Obrázkové písmo sa počas tisícročia postupne zjednodušovalo až do vytvorenia a ustálenia znakov. Svoje písmo mala v starších dobách snáď každá civilizácia.

Vrcholom vývoja bolo písmo hláskové, najmä grécke a zvlášť latinské, ktoré sa najviac rozšírilo a používa sa dodnes. K odovzdaniu písomného oznámenia bol potrebný nosný materiál, ktorý sa vyvíjal súčasne s písmom od kameňa až po papier.

A pretože bolo potrebné tieto písomnosti skompletizovať a u citlivých materiálov aj chrániť, vznikla knižná väzba. Najstaršie „väzby“ mali skôr formu zvitkov v púzdrach. Významné miesto medzi prvými písacími látkami má papyrus, ktorého korene siahajú do starovekého Egypta. Prvý papyrus bol vyrobený už v roku 2500 pred naším letopočtom. Surovinou bola 4-5 m vysoká trstinová rastlina Cyperus papyrus, ktorá rástla na močaristých územiach Egypta, Sýrie a Babylonie. Na papyrus sa písalo iba z jednej strany perom zo stonky suchej rastliny (juncus maritimus), ktorú pisár na konci rozžul na malý štvorček. Od 3. storočia p.n.l. sa začalo používať pero zo stebiel šachoriny. Na písanie sa používala čierna farba z olejových sadzí a arabskej gumy. Na papyrus sa písalo prakticky až do konca 3. storočia nášho letopočtu. Uchovával sa vo zvitkoch (zvitková kniha ,,rotulus"), uložený v puzdre. 

V staroveku, vznikli aj veľké zvitkové knižnice, z ktorých bola najznámejšia v Alexandrii a obsahovala až 700 000 exemplárov. Až začiatkom nášho letopočtu sa začali zvitky rozrezávať v dvojlisty, vkladať do seba a spájať. O tom si niečo prezradíme nabudúce v pokračovaní nášho rozprávania o dejinách knižnej väzby.

Deana Tatranská