Preskočiť na obsah
ilustračný obrázok, grafiak fašiangový sprievod, pozadie obraz deiny

Fašiangy – čas ľudovej zábavy a nestriedmeho hodovania

Obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu bolo na slovenskej dediny v minulosti časom zábavy, osláv, svadieb, k čomu neoddeliteľne patrila bohatá hostina a tiež alkohol. Fašiangy takisto zohrávali mimoriadne dôležitú psychologickú úlohu, kedy sa aspoň na chvíľu mohli ľudia uvoľniť a prekročiť mnohé spoločenské tabu.

Život dedinského ľudu sa odvíjal od prác na poli podľa ročného obdobia a tiež podľa liturgického kalendára, jedine v zime bolo menej roboty a fašiangy predstavovali možnosť vyblázniť sa pred štyridsaťdňovým pôstom. Na čas odriekania sa ľudia pripravovali svojsky, bohatá kalorická strava predstavovala najmä zabíjačkové jedlá, klobásy, slaninu aj vyprážané sladké pečivo.

Sprievody v maskách (sprievody maškár) patrili k najobľúbenejším fašiangovým spoločenským zvykom, vyskytovali sa po celom území Slovenska a mali rozličné podoby, či už išlo o samotné masky, či dobrovoľné piesne a tance. V popredí boli zvieracie masky medveďa, kozy či turoňa (odvodeného od tura), ale aj masky predstavujúce povolania a typy ľudí ako napríklad kováča, sudcu či žobráka. Nechýbal ani čert, časté bolo prezliekanie mužov za ženy a ženy za mužov. Prestrojenia boli najbežnejšie vyrábané zo slamy a obrátenej kožušiny. Symbolika fašiangového sprievodu predstavovala prebúdzanie jari a plodnosti. Tradícia masiek siaha pred predkresťanské obdobie, počas zimného slnovratu boli využívané ako ochrana pred zlými silami.

Počas fašiangov prebiehali zabíjačky, na ktorých sa angažovala širšia rodina aj susedia, hoci spracovanie mäsa bolo časovo a fyzicky náročné, predstavovalo radostnú spoločenskú udalosť (samozrejme nie pre hospodárske zvieratá). Po robote dostali všetci výslužky vo forme práve spracovaných produktov a alkoholu, gazdiná pre všetkých zúčastnených prichystala večeru. Na západnom Slovensku sa táto večera nazývala karmina.

Fašiangy vyvrcholili v neskorých hodinách v utorok pred Popolcovou stredou tradičným obradom pochovávania basy, čo symbolizovalo ukončenie zábavy a hudby, nakoľko nastupovalo obdobie pôstu.

Lucia Kačmárová