Kniha dvojice Briana Fagana a Nadie Durranovej sa nevenuje len posteli ako druhu nábytku, jej vývoju v rámci histórie, ale aj zvyklostiam a kultúrnym odlišnostiam vo viacerých sférach ľudského života, ktoré sa odohrávali v rôznych historických obdobiach v posteliach, priestoroch vymedzených nie len na spanie.

Spaním strávime priemerne tretinu svojho života, našou najväčšou požiadavkou je pokojný a zdravý spánok, k čomu si dopomáhame aj rôznymi prírodnými prostriedkami a medikamentmi. Prvá moderná tabletka na spanie, Veronal, sa objavila v roku 1903, ľudia si však k uvoľnenému odpočinku dopomáhali aj v minulosti napr. odvarom z valeriány, ópiom, alkoholom či bylinnými odvarmi.

Postele patria do našej súkromnej sféry, no v minulosti to tak nebolo. Postele sa stávali dejiskom spoločenského a politického života. Najmä francúzski králi mali v obľube riadenie krajiny a prijímanie audiencií priamo z postele. V rámci našej nedávnej histórie bolo kontroverzne vnímané “bed-in“, ležanie za mier manželov Johna Lennona a Yoko Ono, ktorí využili hotelovú posteľ ako priestor pre politický aktivizmus v roku 1969.

Pre našich najstarších predkov bol spánok časom nebezpečenstva, kedy mohli byť napadnutí. Strach zo spánku je možné nájsť aj v ďalších obdobiach, bol spájaný so strachom zo smrti a s čarami. Ľudia spali v polosede, nakoľko sa báli vystretej polohy, v rámci večerných modlitieb sa vždy pred spaním uzmierovali s Bohom. Samostatnou kapitolou je rodenie, v minulosti s vysokou úmrtnosťou. Ak už žena nezomrela v dôsledku zaseknutia dieťaťa, mohla dostať infekciu, pri rodení vysoko postavených žien bolo v miestnosti prítomné početné publikum.

Podľa dochovaných zápiskov a z antropologických výskumov domorodých kmeňov sa ukazuje, že pred rozšírením umelého osvetlenia a industrializácie, bol pre ľudí prirodzený delený, dvojfázový spánok. Súčasný pracujúci človek s pevne daným pracovným časom nemá možnosť nastaviť svoj spánok tak, aby odrážal jeho individuálne potreby.

V knihe sa tiež dočítate o rôznych typoch postelí podľa využitia, napríklad v Starovekom Grécku poznali manželskú posteľ (určenú na milostné aktivity), stolovú posteľ (na ktorej sa ležalo na ľavom boku a pravou rukou dotyčný jedol), posteľ na štúdium a prácu, postele na kolieskach, lôžka pre chorých, postele na ktoré sa priväzovali šialenci či smrteľné postele.

Podľa autorov sa základný dizajn postele za tisícročia zmenil len veľmi málo. Vo väčšine krajín spoločenský status určoval výšku, v ktorej dotyční spali, najchudobnejší spali priamo na zemi. Časť venovaná smrteľným posteliam ponúka otázku, ako veľmi sme sa ohradili voči prirodzenosti umierania. V konečnom dôsledku sa väčšina ľudí rodí a zomiera v sterilnom prostredí nemocnice. Zomieranie sa stalo niečím tabuizovaným. V minulosti sa celé rodiny zhromažďovali okolo zomierajúceho a navzájom sa podporovali. Mŕtvola ostávala v príbytku ešte niekoľko dní. S nástupom fotografie bolo normálne mŕtvych príbuzných fotografovať. Zinscenované fotografie, ktoré mali mŕtvoly prezentovať iba ako spiacich, či už na posteliach alebo v kreslách, by dnes vyvolávali odpor.

Záver knihy je venovaný posteliam zajtrajška, autori vidia budúcnosť v inteligentných posteliach, napr. kapsulovej forme, ktorá sa prispôsobí individuálnym potrebám používateľa so zabudovanými technológiami.

Titul Čo sme robili v posteli je skvelým prierezom históriou z pohľadu každodenného života. Odporúčame aj ďalšie tituly z vydavateľstva Mamaš v našom fonde: Stručné dejiny opitosti a Kam aj kráľ chodí pešo.

Lucia Kačmárová

Čo sme robili v posteli: Horizontálna história
Brian Fagan, Nadia Durrani
originálny názov: What We Did in Bed: A Horizontal History
vydavateľstvo: Mamaš
rok vydania: 2021
ISBN: 978-80-973895-1-2