Len málokto nepočul príbeh o narodení Jezuliatka v betlehemskej maštali, príbeh, ktorý rozpráva o udalostiach spred dvetisíc rokov, o tom, prečo kresťania na celom svete každoročne oslavujú Vianoce. Veriaci ľudia si ho od najstarších čias pripomínajú čítaním z evanjelií. Kedy a odkiaľ však prišla myšlienka „stavania Betlehemov“?

Pred mnohými rokmi žil v Taliansku muž, ktorý všetko zanechal a dobrovoľne si zvolil život v úplnej prostote a chudobe, aby nasledoval Krista. Dnes ho poznáme ako svätého Františka z Assisi. Práve on v roku 1223 dostal inšpiráciu, aby výnimočným spôsobom oslávil narodenie Spasiteľa, pretože túžil svetu a sebe samému pripomenúť, že Boh sa narodil uprostred tej najväčšej biedy.

Dejiskom vzniku jednej z najkrajších vianočných tradícii sa stala jaskyňa v lese pri talianskom mestečku Greccio, ako o tom píše Františkov životopisec fráter Tomáš z Celana. V tom kraji býval istý šľachtic menom Ján, ktorého mal František v obľube, lebo hoci bol vážený medzi ľuďmi, hľadal namiesto svetského uznania Božiu vôľu. Svätý František ho asi štrnásť dní pred sviatkom Narodenia Pána požiadal o pomoc vo svojom zámere a Ján urobil všetko, o čo ho poprosil. Keď nadišla slávnostná noc, zovšadiaľ prichádzali ženy aj muži a niesli pochodne a sviece, ktoré žiarili do zimnej tmy. Rehoľní bratia spievali chválospevy a všetko jasalo radosťou. V jaskyni postavili jasle, tam uložili dieťa a priviedli vola aj osla. Pred zrakmi zídeného sveta sa znovu odohrával príbeh onej dávnej betlehemskej noci – tak sa zrodil Kristus a tiež zvyk, ktorý si postupne osvojil celý kresťanský svet. K tejto udalosti sa viaže aj zázrak. Seno z jasličiek totiž rozobrali a nakŕmili ním dobytok a kone v celom kraji, ktoré potom ozdraveli z rozličných chorôb. Zázračne sa uzdravili aj pútnici prichádzajúci do Greccia.

Odvtedy uplynulo presne 800 rokov. Prvé jasličky teda boli vlastne „živé“, no zakrátko sa rozšírila aj tradícia vyrezávať ich z dreva. Vôbec najstarší drevený Betlehem postavili už koncom 13. storočia v Ríme a odtiaľ sa zvyklosť rozšírila najprv do celého Talianska a neskôr aj do Európy a sveta.

Názov tohto článku je súčasne aj veršom z prastarej stredovekej vianočnej piesne v latinčine (v pôvodnom znení Puer natus in Betlehem). Medzi ďalšie prastaré tradície, ktorými si ľudia pripomínajú Ježišovo narodenie, totiž neodmysliteľne patrí aj spievanie piesní rozprávajúcich udalosti vianočnej noci, ktoré poznáme ako „koledy“. Slovo „koleda“ pôvodne znamená výslužku, ktorú už stáročia dostávajú koledníci – pútnici v čase Vianoc obchádzajúci domovy a zvestujúci piesňou príchod Spasiteľa. Na Slovensku zvyk koledovania tiež zapustil hlboké korene a dodnes nám pretrvali mnohé nádherné piesne s vianočným posolstvom. Zbierku tých tradičných z pera Ferdinanda Dúbravského datovanú do roku 1911 uchovávame aj v našom historickom knižnom fonde.

Keď nabudúce niekde uvidíte jasličky alebo o nich budete počuť v niektorej zo slovenských vianočných ľudových piesní, možno si spomeniete nielen na príbeh Narodenia, ale aj na svätého Františka.

„Zasvitl z nebe hvězdy jas v jesličky Tvé, národy všechny světlem svým k Betlému zve…“ (Loutna česká: Vánoční noc /Chtíc aby spal/, Adam Michna z Otradovic, 1647)

Ida Girašková