Dňa 19. januára 2025 si pripomíname 80. výročie oslobodenia Košíc spod nemecko-maďarskej okupácie. V rokoch 1938 - 1945 boli Košice súčasťou Maďarska. Od roku 1944 boli v meste dislokované aj útvary nemeckej armády. Samotné mesto zažilo len krátke ústupové boje. Hlavné obranné línie nemeckej armády boli vybudované v Slanských vrchoch, východne od Košíc. Tu prebiehali mimoriadne krvavé bitky v priebehu decembra 1944 - januára 1945.

Úlohu oslobodiť Košice dostala sovietska 1. gardová armáda (veliteľ generál A. A. Grečko) zo zostavy 4. ukrajinského frontu (veliteľ generál I. J. Petrov). Podľa pôvodných plánov mala za 1 deň (!!) prekonať masív Slanských vrchov a do piatich dní od zahájenia ofenzívy obsadiť mestá Košice a Prešov. Tento plán bol nesmierne ambiciózny ale reálne neuskutočniteľný. Nemecká a maďarská armáda budovali v oblasti Slanských vrchov i dnešného slovensko-maďarského pohraničia obranné línie už od leta 1944 a stihli tieto postavenia dobre pripraviť. Slanské vrchy chceli využiť ako prírodnú hradbu, cez ktorú sa budú nepriateľské vojská len veľmi ťažko prebíjať. Obranu v tomto úseku frontovej línie mal na starosti nemecký XXXXIX. horský zbor (veliteľ generál K. von Le Suire) zo zostavy nemeckej 1. tankovej armády (veliteľ generál G. Heinrici). Sovieti zahájili ofenzívu 9. decembra 1944 mohutnou delostreleckou prípravou, po ktorej nastúpili do útoku pešie a mechanizované útvary. Cieľom sovietskeho velenia bolo v prvý deň útoku dobyť Kravany, Bačkov a Dargov, ale to sa im nepodarilo dosiahnuť. Nemci vybudovali v Dargove silný oporný bod celej obrany a túto obec s okolím vydržali brániť vyše týždňa. Až 16. decembra 1944 po tvrdých bojoch Nemci opustili Dargov a stiahli sa západnejšie do masívu Slanských vrchov do vopred pripravených postavení. Cieľom Sovietov bolo čo najskôr ovládnuť hradskú cestu spájajúcu Dargov a Košický Klečenov, ale namiesto toho boli donútení k dlhým a vyčerpávajúcim bojom v horách v nehostinnom zimnom období. Mnoho mužov bolo vyradených zo zostavy kvôli omrzlinám, podchladeniu alebo ťažkým zápalom pľúc. Južne od postavení sovietskej 1. gardovej armády útočili zväzky sovietskej 18. armády (veliteľ generál A. J. Gastilovič) v súčasnom slovensko-maďarskom pohraničí. Usilovali sa prekonať nemecké obranné línie v najjužnejšej časti Slanských vrchov a dostať sa do Košíc v smere z juhovýchodu. Aj tento postup bol však v priebehu decembra 1944 a januára 1945 Nemcami zastavený. Náročný horský terén veľmi obmedzoval využitie tankov, stíhačov tankov alebo samohybných diel na bojisku. Obe strany v bojoch však lokálne využívali samohybné delostrelectvo, klasické delostrelectvo i raketometné útvary. Kvôli častým hmlám, sneženiu a zamračenému počasiu bola výrazne limitovaná činnosť letectva na oboch stranách, i keď k ojedinelým leteckým súbojom došlo aj v priestore Slanských vrchov. Obe bojujúce strany tu nasadili i protilietadlové delá. Intenzívna bojová činnosť v priestore Dargovského priesmyku pretrvávala až do konca decembra 1944, potom bola z dôvodu vyčerpania oboch strán výrazne utlmená. Sovieti prerazili nemecké obranné línie a ocitli sa v samotnom masíve Slanských vrchov, ale nedokázali protivníka z lesov úplne vytlačiť. Nemecké jednotky ostali zachytené na najzápadnejších svahoch pohoria a naďalej odrážali sovietske pokusy o prielom. K ukončeniu bojovej činnosti v Slanských vrchoch napokon prispeli udalosti, ktoré sa odohrali na iných úsekoch východného frontu. Červená armáda zahájila v januári 1945 ofenzívu v Poľsku a v Maďarsku a to Nemcov prinútilo sťahovať svoje sily viac na západ, inak im mohlo hroziť obkľúčenie. Aj z priestoru východného Slovenska sa Nemci začali od nepriateľských jednotiek odpútavať a zahájili ústup na stredné Slovensko. V nočných hodinách zo 17. na 18. januára 1945 posledné nemecké krycie útvary opustili Slanské vrchy a postupovali na západ. Nemci už nemali ambíciu Košice brániť. Spolu s Nemcami opustili mesto aj predstavitelia maďarskej štátnej správy i samosprávy. Maďari ešte v januári 1945, tesne pred oslobodením, vykonali v Košiciach niekoľko verejných popráv. V priebehu 19. januára 1945 začali do Košíc prenikať z juhu a juhovýchodu prvé sovietske jednotky. Došlo k niekoľkým prestrelkám s poslednými nemeckými ustupujúcimi útvarmi. Mesto opustila aj časť maďarského obyvateľstva, ktorá sa obávala príchodu Sovietov. Boje v oblasti Dargovského priesmyku a jeho okolí si vyžiadali životy približne 5000 príslušníkov sovietskej armády a do 1000 vojakov nemeckého wehrmachtu. Častokrát uvádzaný údaj o 22 000 padlých Sovietoch v Dargovskom priesmyku je vysoko nadsadený a nesprávny.  V našom fonde je niekoľko kníh, ktoré pojednávajú o oslobodení Košíc i o bojoch v Slanských vrchoch. Upozorníme vás na zaujímavý titul:

NOVÝKMEC, Peter: Spomienky z dargovského bojiska. Bidovce : Kultúrne centrum Abova, 2014.

Mgr. Martin Konečný, PhD.