V týchto dňoch si pripomíname 80. výročie vyhlásenia Košického vládneho programu, ktoré sa uskutočnilo 5. apríla 1945 v Župnom dome na Hlavnej ulici v Košiciach. Program bol prijatý na prvej plenárnej schôdzi vlády Národného frontu Čechov a Slovákov v ten istý deň.

Prijatiu Košického vládneho programu predchádzal príchod prezidenta republiky dr. Edvarda Beneša na územie oslobodeného východného Slovenska. 31. marca 1945 odišiel Beneš s delegáciou komunistických politikov vlakom z Moskvy a 3. apríla dorazili do Humenného. Odtiaľ prezident a budúci členovia vlády cestovali automobilmi do Košíc, kde medzitým predstavitelia Slovenskej Národnej Rady pripravili všetko potrebné na uvítanie prezidenta a politickej reprezentácie. Prezident Beneš bol ubytovaný v Jakabovom paláci na dnešnej Mlynskej ulici. Ešte v ten istý deň vystúpil prezident s prejavom v Národnom divadle v Košiciach. Na budove divadla boli inštalované portréty sovietskeho diktátora J. V. Stalina a prezidenta Beneša. O deň neskôr prezident dekrétom vymenoval novú československú vládu, ktorej predsedom sa stal Zdeněk Fierlinger. V tejto vláde už mali prevahu komunistickí politici ako Klement Gottwald, Viliam Široký, Zdeněk Nejedlý, Vladimír Clementis. Spomedzi demokratických predstaviteľov spomeňme Vavra Šrobára, ktorý sa stal ministrom financií a Jana Masaryka, ministra zahraničných vecí.

O deň neskôr, 5. apríla 1945, rokovala vláda spolu s prezidentom v Župnom dome a počas zasadnutia bol prijatý Program novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov, pre ktorý sa vžilo skrátené pomenovanie Košický vládny program. Tento dokument určoval zásady vnútornej a zahraničnej politiky novej Československej  republiky. Bol prijatý len deň po tom, ako bola od nemeckých vojsk oslobodená Bratislava (4.4.1945) a časť slovenskej vlády na čele s prezidentom Jozefom Tisom utiekla do Rakúska. V čase prijatia programu sa stále bojovalo na západnom Slovensku a do ukončenia druhej svetovej vojny v Európe ostávalo ešte päť týždňov. 

Košický vládny program obsahoval 16 kapitol, ktoré sa zaoberali rôznymi otázkami spoločenského, politického, hospodárskeho života, ale aj medzinárodným postavením oslobodzovanej ČSR. Program predpokladal nastolenie tzv. regulovanej demokracie (eufemisticky označovaná ako ľudová demokracia) a opustil ideu čechoslovakizmu. Český a slovenský národ mali v pomeroch novej republiky fungovať na princípe rovný s rovným. Z politickej súťaže boli vylúčené nemecké a maďarské strany, ale zakázaná bola napríklad aj Agrárna strana. Program výrazne pozmenil vzťah vládnucich národov k národnostným menšinám v štáte, predovšetkým k nemeckej a maďarskej menšine. Jedinú výnimku dostali príslušníci nemeckej a maďarskej národnosti, ktorí aktívne bojovali proti fašizmu. Počítalo sa s rozsiahlymi hospodárskymi reformami, zoštátnením časti priemyslu i s veľkou pozemkovou reformou. Program naliehavo upozorňoval na nutnosť urýchlenej obnovy vojnou zničenej krajiny, infraštruktúry, priemyslu, poľnohospodárstva, budov a pod. V zahraničnej politike ČSR už prevažovala orientácia na ZSSR, aj keď bolo spomenuté udržiavanie dobrého vzťahu aj k našim západným spojencom, európskym demokraciám i Spojeným štátom americkým. Ďalšími bodmi programu boli napríklad rozvoj vidieka i miest, kultúrna politika, sociálna starostlivosť, ale aj dôrazné vysporiadanie sa s vojnovými zločincami a zradcami.  

Mgr. Martin Konečný, PhD.