Keďže herbáre v minulosti obsahovali farmakologické recepty, nie je zvláštnosťou, že sa v rámci nich popisujú aj postupy, ako potrebné látky z rastlín a iných prírodnín správne vyťažiť. Medzi najpoužívanejšie galenické prípravky patrili:

• odvary a nálevy (v tej dobe sa nerobil rozdiel)
• destiláty
• emulzie (mlieka, pri bolestiach hlavy sa v Herbári odporúča užívať obklady z verbenovej vody a emulzie z broskyňových jadier a mandlí)
• sirupy
• octy (vínny ocot alebo kyslé víno s prísadami)
• lektvary (kašovité zmesy)
• sliz (mucilago, pripravoval sa napríklad zo semien skorocelu máčaných vo vode)
• extrakty (túto novinku uvádza až Cramerius v nemeckom vydaní)

Súčasťou Mattioliho Herbára je samostatná stať o „destilácii vôd“ s bohatou obrazovou prílohou. Destilovanými vodami (či v českom preklade Herbára „vodami pálenými“) sa nazývali prípravky na vodnej alebo liehovej báze obohatené o destilované účinné zložky. Z alkoholu sa používalo najmä víno, ktoré zvyšovalo obsah liečivých silíc a a slúžilo ako stabilizátor. Pomocou daných destilačných postupov sa vyrábala napríklad medová, levanduľová, škoricová, ale aj „zlatá“ voda. Niektoré destiláty boli skutočne náročné na výrobu – obsahovali aj viac ako 300 ingrediencií. Jedným z postupov destilácie (per descensum) bolo použitie dvoch nádob, ktoré boli oddelené prepážkou s otvormi. Do hornej nádoby sa umiestnila destilovaná surovina a všetko sa zahrialo, pričom po vychladnutí sa do spodnej nádoby zachytávala kondenzovaná voda – destilát.