Poma aurea – zlaté jablko

Pod tajuplným latinským názvom poma aurea a jeho nemeckým ekvivalentom Goldöpfel sa v nemeckom vydaní Mattioliho Herbára prekvapivo neukrýva Paridovo mýtické zlaté jablko, ale obyčajná paradajka, v súčasnej botanickej terminológii rajčiak. Hľadáte asociáciu? Mattioliho pomenovanie má svoj dôvod. Najstaršie odrody paradajok vzhľadom pripomínali skôr papriku, ako ju v súčasnosti poznáme my, a to nielen tvarom plodu, ale aj svojou nápadne žltou farbou – preto teda poma aurea, taliansky pomo d´oro, čiže pomodoro (dodnes v taliančine).

Príbeh obľúbenej paradajky, bez ktorej si v súčasnosti nedokážeme predstaviť mnohé európske tradičné jedlá, sa na starom kontinente začína odvíjať až počiatkom 16. storočia, keď ju španielski conquistadori priniesli z Južnej Ameriky. V Mattioliho dobe sa stále považovala za exotickú plodinu a nedôveryhodnú novotu. Všeobecnú nechuť k paradajkám ešte viac prehlbovalo prevládajúce povedomie o tom, že sú jedovaté, hlavne šupka a semienka. Dužina sa striedmo používala pre svoje údajné afrodiziakálne účinky. Rajčiaky sa tiež pestovali ako okrasná rastlina pre zaujímavé kvety a príjemnú vôňu. Až neskôr v 17. storočí si pokrmy z paradajok obľúbili chudobnejšie vrstvy – v súvislosti s paradajkami sa totiž rozšíril zvláštny jav - "jed" rajčiakov pôsobil len na bohatých, chudobní ich mohli jesť bez ujmy. Ako to bolo možné? Údajne, bohatší ľudia v tej dobe používali cínové riady a organické kyseliny v paradajkách reagovali s olovom, ktoré sa uvoľnilo do jedla, pričom tí chudobnejší jedávali na dreve, takže paradajky im nemohli nijako uškodiť.

A čo hovorí o paradajke samotný Mattioli? Vo svojej práci zaradil rajčiaky z hľadiska botanickej taxonómie medzi ľuľkovité (solanaceae – dodnes) ako druh mandragory. Vo frankfurtskom vydaní Herbára z roku 1590 sa píše: „Niekde sa toto [poma aurea] nazýva Amoris Poma… Ovocie, ako v tomto prípade, je zaoblené a široké, červené, zlatožlté alebo hnedé, je často veľmi veľké, rastie každoročne zo semien… V Taliansku mnoho ľudí jedáva toto ovocie s korením... ale nie je to veľmi zdravý pokrm a dá sa použiť iba do málo jedál.“

Frumentum indices – „indické obilie“

Podobnou novotou Mattioliho Herbára je aj kukurica. Konkrétne v benátskom vydaní z roku 1565 Mattioli upresňuje, že súdobý používaný názov frumentum turcicum („turecké obilie“) je mylný a nahrádza ho primeranejším – frumentum indices, keďže kukurica „pochádza zo Západných Indií.“ Vtedajšia kukurica totiž bola menšia a skutočne pripomínala skôr obilie.

Jablko – zlé či dobré?

Aká je etymológia mena pre jablko? Latinský názov tohto ovocia (a plodov všeobecne) znie “malum”, rovnako sa však píše aj slovo “malum” s významom “zlé, zlo”. Súvisí to s biblickým príbehom o rajskom jablku? Nie. Rozdiel je vo výslovnosti: prvá slabika v slove jabloň je dlhá: mālus, pretože má pôvod v gréčtine, zatiaľ čo malus = zlý pochádza z peržstiny a nemajú etymologicky nič spoločné.