Súčasťou početných vydaní Mattioliho Herbára sú výnimočne pôsobivé drevoryty prírodnín, samozrejme hlavne rastlín. Okrem vernosti zobrazenia ich charakterizuje živosť a kvalitné umelecké stvárnenie, čo z nich robí jednotlivé malé umelecké diela. Cesta k ilustrovanému Herbáru však nebola taká ľahká, ako by sa možno mohlo zdať. V 16. storočí, teda za čias Mattioliho, bol proces ilustrovania kníh takpovediac beh na dlhú trať. Pri vtedajších možnostiach tlače bolo potrebné vytvoriť pre každú ilustráciu samostatnú dosku, z ktorej sa odtláčala – štočok. Štočky boli veľmi cenené už v dobe vzniku, stávali sa dokonca predmetom dedičských konaní a dodnes sa považujú za vzácny zberateľský objekt.

Kto stál pri zrode ilustrácií?

• Kresliči - podľa reálnej predlohy, vzoru alebo náčrtu nakreslili obraz rastliny, tieňovali šrafovaním alebo inými technikami
• Pomocní kresliči - kopírovali obraz ako negatív (obrátene) na drevený podklad
• Rytci - vyrývali podľa predkresleného obrazu štočok – na papier sa odtlačia len vystúpené plochy – časovo najnáročnejšia fáza
• Sadzači - vsadili správne štočok do textovej sadzby
• Tlačiari - kompletnú sadzbu natretú čerňou tlačili pomocou lisu na papier
• Umelci - ak mali byť rytiny kolorované, dodatočne sa vyfarbovali ručnou prácou

Na vydaní nemeckého prekladu Herbára (Kreüterbuch) sa významne podieľal ako kreslič a rytec Wolfgang Meyerpeck ml., zatiaľ čo rytiny v benátskom vydaní sa pripisujú taliansko-bavorskému umelcovi Giorgiovi Liberale. Obaja pochádzali z rodín s dlhovekou umeleckou tradíciou. 821 použitých štočkov, 7 rytcov, 9 rokov práce, to je bilancia nemeckého vydania Herbára. Mattioli sám povedal, že rytiny v jeho Herbári majú takú kvalitatívnu úroveň a spracovanie, že sú použiteľné aj bez farieb. Obe vydania uchovávané v Štátnej vedeckej knižnici sú vzácne kolorované.