Pietro Andrea Giorgio Mattioli, rodák z talianskej Sieny – jedna z osobností, ktoré svojím dielom na poli renesančnej botaniky a lekárnictva hlboko ovplyvnili budúce generácie. Niekoľko míľnikov z jeho života:

• 13. marca 1501 sa narodil v Siene do rodiny lekára Francesca Mattioliho
• 1523 ukončil univerzitné štúdiá medicíny v Padove
• 1527 sa stal osobným lekárom biskupa Bernarda z Clés, popri medicínskej praxi sa intenzívne venoval výskumu flóry
• v 30. rokoch 15. storočia pôsobil v meste Gorizia, niekam tam siaha jeho inšpirácia k prekladu vtedajšieho najvýznamnejšieho diela botaniky, Dioscoridovho De Materia Medica
• 1544 preklad obohatený o vlastný obsiahly komentár dokončil a publikoval – tak vzniklo Mattioliho najslávnejšie dielo Commentarii secundi aucti, in libros sex Pedacii Dioscoridis Anazerbei de materia medica – Mattioliho Herbár
• 1554 začal pôsobiť ako lekár na dvore kráľa Ferdinanda I.
• 1562 zrealizoval u Jiřího Melantricha ďalšie, pražské vydanie svojho diela, ktoré preložil do češtiny a doplnil novým materiálom učenec Tadeáš Hájek z Hájku, vydanie poznáme pod názvom Herbář, jinak bylinář, velmi užitečný.
• 1563 vyšla nemecká verzia Herbára, tzv.Kreüterbuchpreložená jeho spolupracovníkom Georgom Handschem z Limuz (oproti českému vydaniu obsahuje 200 nových rastlín)
• v 60. a 70. rokoch neprestajne vylepšoval a dopĺňal svoj Herbár (vyšiel v latinčine, taliančine, češtine, nemčine a francúzštine)
• 1578 sa na kráľov príkaz vypravil do Ríma, ale po ceste sa v Tridente nakazil morom a zomrel
• 1586 nemecký Kraüterbuch doplnil 1027 prídavkami norimberský lekár Joachim Camerarius (1534-1598) – jeho Herbár žil ďalej

Aký bol Mattioli v skutočnosti ako človek? Nuž, sám seba považoval za najväčšieho odborníka na rastliny svojej doby a niektorí jeho súčasníci ho opisujú prívlastkom „arogantný“. Dodajme, že Herbár nie je celkom jeho výlučným dielom, ale podieľali sa na ňom mnohí významní bádatelia (Luca Ghini, Ulisse Aldrovandi a i.), ich príspevok zväčša zostal nedocenený. Napriek tomu, Mattioliho zásluhy v oblasti botaniky sú nesporné. Na Mattioliho náhrobku v tridentskom dóme sv. Vigilia sú napísané tie isté slová ako pod jeho portrétom na frontispice benátskeho Herbára: "Keby sa duša a telo namaľovať dali, Dioscorides a Mattioli by jeden obraz boli."