Mattioliho Herbár bol a doposiaľ je významným prameňom rozličných renesančných liečebných prípravkov a nepriamo aj postupov i dobovej medicínskej terminológie. Ako relevantný zdroj ho používali lekári a lekárnici zhruba až do 18. storočia. Všetky vydania obsahujú receptár galenických prípravkov, ako ich zaznamenal Dioscorides aj novšie Mattioliho doplnky.

Aké diagnózy sa liečili pomocou preparátov v Herbári?

Od bežných – bolesti hlavy, migréna, závraty, zmätenosť, nespavosť, letargia, nechutenstvo, kŕče, opitosť, tinitus, kýchanie, pokazené zuby, hemoroidy, zapareniny, horúčka až po závažné – epilepsia, mozgová porážka, ochrnutie, depresia, hluchota, srdcové, pľúcne, tráviace problémy, rôzne bolesti, úplavica, pohlavné choroby, syfilis (morbus gallicus – „francúzska choroba“), tuberkulóza (morbus regius – „kráľovská choroba“), zápal, vredy, nádory, zlomeniny, zvieracie uhryznutie, otrava hubami… Herbár obsahuje aj receptúry na čistiace prípravky na zuby, preháňadlá a návody na vypudenie žlče.

Používané rastliny: najmä európske, prípadne lokálne druhy (oveľa viac čerstvé než sušené), ich časti, prípadne výťažky z nich, no dokonca aj popol alebo sadze z rastlín spálených.
Rastlinné prísady: cukor, hydrogénvínan draselný (vínny kameň), gáfor, jantár, oleje, lieh alebo „duša vína“ (tiež nazývaná aqua vitae – živá voda),mumio – smola, mydlo z olivového oleja.
Živočíchy/Živočíšne prísady: slimáky, morské huby, korály, perly, dážďovky, myši, slonie kosti, račí pancier, zajačie chlpy, volská žlč, loj, mlieko, maslo, exkrementy – psie, holubie, husie, no tiež detský moč, kosti z ľudskej hlavy (!).
Anorganické prísady: soli rôzneho pôvodu, zlúčeniny olova, produkty po vytavení striebra a medi, chlorid amonný, oxid arzenitý, vápno, síra, hematit, smaragd a ortuť a ďalšie kovy a nerasty.
Voda: musela spĺňať „zvláštne požiadavky“, rozlišovala sa dažďová, studničná, rosa, voda, v ktorej sa ochladzovali rozpálené železá atď.