Mattioliho Herbár alebo Bylinár je súborným vydaním autorových komentárov k Dioscoridovmu slávnemu lekársko-botanickému dielu De Materia Medica. Pojem herbár bol v minulosti omnoho širší a označoval botanickú či farmakologickú príručku. Herbár, ako ho poznáme dnes – napríklad ako ten Cypriánov – je vynálezom prefekta botanickej záhrady v Pise Lucu Ghiniho a datuje sa do prvej polovice 16. storočia. Luca Ghini sa podieľal aj na vzniku Mattioliho Commentarii, ku ktorým prispel vzorkami rastlín zo stredomorskej oblasti. Mattioli vo svojom Herbári opísal vôbec po prvý raz 100 nových rastlín. Index benátskeho vydania z roku 1565 obsahuje vyše tisíc rôznych názvov. Dielo sa stalo vo svojej dobe mimoriadne obľúbeným a uznávaným aj preto, že Mattioli ho sústavne aktualizoval a dopĺňal, po ňom jeho nasledovníci: v nemeckom vydaní norimberský lekár Joachim Cramerius, v Čechách obsah Herbáře významne rozšíril Tadeáš Hájek z Hájku. Latinské vydanie z roku 1565 sa zo 70% (v 600 kapitolách) zaoberá rastlinami, zvyšok tvoria huby a liečivá živočíšneho a nerastného pôvodu, okrem iného sa tu popisuje aj pižmo, ambra a cibetka. Každé vydanie sa trochu líši skladbou obsahu – preferujú sa druhy podľa konkrétnej lokality (napr. Kreuterbuch obsahuje rastliny zo stredoeurópskeho regiónu).

Z histórie vieme, že cesty k súčasnej všeobecne platnej botanickej nomenklatúre boli dlhé a spletité, kým sa v 19. storočí dospelo ku konsenzu. Ešte aj potom sa proces ustaľovania názvoslovia neskončil a len pomaly prebiehal na poli jednotlivých národných jazykov. Mattioliho Herbár ponúka príležitosť pozrieť sa bližšie na mená rastlín, aké dostali od našich predkov, najmä nemecké vydanie je bohaté na dobové nemecké ľudové názvoslovie.