ľudové Vianoce, archív TASR

Slovenské ľudové Vianoce

Ľudová štedrovečerná hostina

Slávnostná večera našich predkov sa niesla v duchu hojnosti (v počte chodov) a mágie. Od stola sa nemohlo odbiehať, nanajvýš tak mohla urobiť gazdiná, ktorá rodinu obsluhovala, pretože ten, kto by od stola len tak odišiel, do roka by zomrel.

Večera pozostávala zo siedmich až deviatich chodov, ktoré po modlitbe začínali oblátkami s medom a cesnakom, nasledovalo hriate a za ním vianočná polievka. Takmer na celom Slovensku sa podávala polievka z kyslej kapusty s hrachom, so šošovicou a s fazuľou. Medzi ďalšie vianočné polievky patrili kyseľ (kyslá obilná polievka na východnom Slovensku), kyslá hubová polievka (na Spiši), koločanka (fazuľovo-zemiaková polievka na hornej Nitre), riča (fazuľa so zeleninou, cesnakom, krúpami a zemiakmi v okolí Medzeva) a rybacie polievky (južné oblasti). Štvrtý chod predstavovali kaše (cícerová. krupicová, kukuričná). Po nich nasledovali múčne jedlá ako rezance, opekance, šúľance s makom alebo orechmi. Pred rybou sa ešte podávali pirohy. K pstruhom, zubáčom sa jedli kyslé zemiaky. Tradícia vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom sa u nás rozvinula až v druhej polovici 50. rokov 20. storočia. Ako ďalší chod sa servírovali koláče najmä z kysnutého cesta. Posledný chod tvorilo ovocie, sušené slivky, čerstvé jablká a orechy. Štedrú večeru ukončila modlitba.

Štedrovečerné čarovanie

Naši predkovia verili v magickú moc sviatočného večera. Ich veštenie a magické úkony sa netýkali len hojnosti budúcej úrody, ale i zdravia a lásky. Veľa veštieb sa týkalo vydaja dievčat, slobodné dievky sa rôznymi úkonmi snažili zistiť či sa do roka vydajú. Verilo sa, že ak dievča spí po Štedrom večeri na mužských nohaviciach, prisní sa jej nastávajúci. Dievčatá tiež chodili klopať na dvere chlieva, ak prasa zareagovalo, do roka malo byť dievča vydaté. V okolí Trenčína liali slobodné dievčatá roztavené oslovo cez veľký kľúč do vedra studenej vody, podľa tvaru, ktorý vznikol, hádali povolanie svojho ženícha.

Vianočná výzdoba

Tradícia zdobenia ihličnatého stromčeka v príbytkoch k nám prišla z Nemecka. Prvý vianočný stromček sa zvykne prisudzovať Martinovi Lutherovi, ktorému vraj pri prechádzke lesom učarovali zasnežené stromčeky. Jeden si so sebou priniesol domov a ozdobil ho sviečkami. V 16. storočí sa na vianočných trhoch v Nemecku už predávali voskové ozdoby určené na stromček. Táto tradícia sa rýchlo rozšírila do Anglicka neskôr do Uhorska. Kde sa vianočné stromčeky najprv objavili u šľachty, potom v príbytkoch meštianstva a napokon sa ujali aj vo vidieckom prostredí. Naši predkovia na vidieku stromčeky zdobili slamenými ozdobami, jablkami, orechmi, medovníkmi a papierovými ozdobami, naproti tomu v mestách sa na stromček vešali kúpené sklenené ozdoby a girlandy, ale tiež podomácky vyrobené vyšívané ozdoby. Na prelome 19. A 20. Storočia sa kupovali už aj čokoládové ozdoby. Dávno predtým, než k nám prišli vianočné stromčeky, si ľudia zdobili obydlia ihličím, táto tradícia má korene v pohanských časoch a súvisela so symbolikou života, čakania na príchod jari. V európskych mestách sa od. 19. Storočia ujala tradícia stavania vianočného stromu na námestí, pri ktorých sa organizovali aj charitatívne akcie. V Bratislave sa prvýkrát objavil takýto strom v roku 1896 pred Mestským divadlom.

Použité informácie pramenia z publikácie Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (Katarína Nádaská).
Originál fotografie: archív TASR

Lucia Kačmárová