Alžbeta Csájiová

Rozlúčkový rozhovor s Alžbetou Csájiovou

Po takmer 43 rokoch pôsobenia v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach nás tento týždeň opúšťa a do zaslúženého dôchodku odchádza naša kolegyňa Alžbeta Csájiová z Oddelenia historických fondov a bibliografie. Pri tejto príležitosti sme s ňou urobili krátky rozhovor, rozprávali sme sa nielen o práci ale i záľubách a o tom, ako sa počas jej pôsobenia knižnica menila.

V dnešnej dobe je už naozaj výnimočné nájsť niekoho, kto zotrval na jednom pracovisku celý svoj profesijný život. Chceli ste odjakživa pracovať v knižnici?
Ku knihám som vždy inklinovala. Prostredie knižnice mi bolo dobre známe ako čitateľovi, no keď som sa rozhodovala, kde by som chcela pracovať po skončení štúdia, rozhodla aj diaľka. Uvažovala som aj nad farmáciou, no tá sa študovala v Bratislave. Po absolvovaní maďarského gymnázia (dnes Gymnázium a základná škola Sándora Máraiho v Košiciach), som pokračovala v dvojročnom nadstavbovom štúdiu knihovníctva. V rámci praxe som medzi inými bola aj v Štátnej vedeckej knižnici.

Takže ste sa rovno po škole zamestnali?
Nie celkom, stihla som sa ešte predtým vydať a absolvovať svadobnú cestu. Po tom som v knižnici nastúpila ako bibliografka, bolo to v júli 1979. Excerpovala som periodiká a zborníky v slovenčine a maďarčine, z vyexcerpovaných záznamov sme zostavovali a vydávali bibliografie, ako napríklad Východoslovenský kraj v tlači. Oddelenie sídlilo na Zvonárskej 19, ktoré aktuálne knižnica využíva ako skladové priestory.

Na začiatku 90 rokov sa Oddelenie bibliografie začalo venovať aj starým tlačiam, vytvoril sa úsek historických fondov. Ako sa zmenila vaša práca, čo k nej pribudlo?
Úplne sa mi zmenila práca, pretože som sa začala venovať práci so starými tlačami. Z existujúcich prírastkových zoznamov som vyhľadávala tlače vydané od tých najstarších až do roku 1918 a spracovávala som ich. Neraz sa stalo, že v rámci brigád s kolegyňou sme šli zo skladov samy vyberať knihy, ktoré sme potrebovali na spracovanie.

Napadlo Vás počas tých rokov, že by ste zmenili svoju prácu, pociťovali ste niekedy príznaky vyhorenia?
V našej knižnici som bola spokojná, úprimne si nepamätám na nijaký silný negatívny zážitok. Mala som šťastie aj na kolegov. Takisto svoju prácu som nikdy nepovažovala za monotónnu. Každá kniha, ktorá mi prišla do rúk, bola iná. Knihy vás zaujmú nie len obsahovo ale i vizuálne. Túto prácu by som ale neodporúčala niekomu, kto nemá vzťah ku knihám. Nikdy som neuvažovala nad zmenou zamestnania, samozrejme vnímala som aj prípady, kedy niektoré kolegyne odišli za vidinou vyššieho zárobku, no niektoré z nich sa po čase dokonca vrátili.

Spôsob akým ste pracovali sa menil aj na základe vonkajších faktorov. Spomínate si na niektoré zásadnejšie zmeny?
Taká prelomovejšia zmena prišla so zavedením počítačov, dovtedy sme všetko robili na písacích strojoch a tiež keď sa rozšírilo využívanie internetu. Človek sa však ľahko prispôsobí. Na základe knižnicou zabezpečených školení sa to dalo bezproblémovo zvládnuť a prinieslo to rôzne benefity. Poslednú zmenu, aj keď určite nie takého rozsahu, priniesla pandemická situácia. Myslím si, že sme sa vedeli v knižnici veľmi rýchlo prispôsobiť a snažili sme sa v čase, keď nebola knižnica zatvorená, vychádzať našim používateľom, bádateľom v ústrety. Či už išlo o poskytovanie skenov alebo online konzultácie.

Venujete sa knihám aj v rámci svojho voľného času?
Knihy zbožňujem, čítanie je moja obľúbená aktivita. Keďže mi teraz veľa času vypĺňa môj vnuk, čítaniu sa nevenujem toľko čo predtým, ale je to jedna z mojich vízií trávenia množstva času na dôchodku. Veľa titulov v mojej knižnici čaká na prečítanie.

Máte obľúbené dielo alebo autora?
Čo sa týka beletrie tak určite preferujem historický román. História ma stále akosi sprevádza. Konkrétne dielo nemám, ale medzi mojimi obľúbenými autormi je napríklad Mór Jókai.

Z knižnice neodchádzate celkom úplne. Počas svojho pôsobenia ste sa venovali aj publikačnej činnosti. Aké Vaše tituly si môžu používatelia vo fonde nájsť?
Zostavovala som niekoľko bibliografií, napríklad Bratislavské tlače do roku 1900, ktoré obsahujú 586 bibliografických záznamov, zachytávajú produkciu bratislavských tlačiarní od začiatku 17. storočia do roku 1900 z fondu Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach. Môžem spomenúť aj bibliografie Košické tlače do roku 1900, Z produkcie menších tlačiarenských centier na Slovensku do roku 1900, Jazykové slovaciká do roku 1900 alebo Dejiny knižnej kultúry v Košiciach do roku 1945.

Na záver som si nechala otázku, na ktorú môžete odpovedať aj jedným slovom. Čo Vám bude najviac chýbať, keď odídete z knižnice?
Kolegovia, jednoznačne.

Lucia Kačmárová