čistiareň Biela Labuť, pohľad do dielne

Listovanie v histórii: V znamení bielej labute

12. októbra 1942 zomrel v Košiciach Július (Gyula) Bradovka – majiteľ modernej chemickej čistiarne a farbiarne, služby ktorej využívali Košičania približne od začiatku 20. storočia až do znárodnenia v r. 1950.

Július Bradovka bol potomkom súkenníkov a farbiarskych majstrov, ktorí pochádzali z Poľska a usadili sa na Gemeri. Jeho starý otec Ján (Johann) sa narodil v r. 1783 už v Ratkovskom Bystrom, ale v r. 1812 sa presťahoval do Košíc. Ním založená rodinná modrotlačiarenská dielňa v južnej časti mesta a neskôr na Mlynskej ulici, časom rozšírená o modernú chemickú čistiareň, pôsobila pod vedením jeho syna Júliusa st. (1816 – 1869), vnuka Júliusa ml. (1862 – 1942) a pravnuka Karola Jakuba (1899 – 1972) viac ako 130 rokov. Jej grafickým symbolom bola biela labuť.

Štyri generácie rodiny Bradovkovcov vybudovali v Košiciach rozsiahly komplex prevádzok, ktorý ponúkal služby parnej práčovne, čistenie a dezinfekciu čalúneného nábytku a impregnáciu látok. V podniku, ktorý okolo r. 1909 premiestnil Július ml. do areálu bývalej továrne na drôtené pletené výrobky a železný nábytok Juraja Eduarda Delawala na dnešnej Masarykovej ulici (približne na mieste bývalého kultúrneho domu), pracovalo niekedy aj viac ako 100 zamestnancov. Zberne šatstva boli nielen na Mlynskej ulici v Košiciach, ale aj v iných častiach mesta (Hlavná ulica, dnešná Alžbetina a Tajovského) a ďalších mesta Uhorska (Humenné, Sátoraljaújhely, Debrecín). Júliusov brat Ján (1864 – 1947) si založil vlastnú farbiareň látok vo švajčiarskom meste Thalwil. Potomkovia rodiny Bradovkovcov žijú dodnes v Košiciach i na Gemeri.

Eleonóra Blašková